sa ešte podarí zachrániť,“ povedal nám vedúci odboru výstavby mestského úradu Dušan Kavický.
S predchádzajúcim majiteľom si stavebný úrad nevedel poradiť. Nereagoval na výzvy, finančné sankcie, nepreberal si ani úradné zásielky. Stav domu sa z roka na rok zhoršoval a záchrana niektorých častí domu môže byť preto problematická. Ľudia sa už popred dom báli chodiť a radšej prechádzali na druhú stranu cesty.
Dom je pritom z pamiatkového hľadiska mimoriadne hodnotný – má románske jadro a v dvorovej časti sa nachádza gotická diamantová klenba. Pôvodne sa vek domu datoval do neskoršieho obdobia, až nový výskum potvrdil jeho románske jadro. Výskum vychádzal z toho, že medzi dvoma románskymi kostolmi musela byť aj obytná časť. Ide práve o spomenutý dom, ktorý zatiaľ nemá, na rozdiel od väčšiny štiavnických domov, svoje pomenovanie. Štiavničania ho preto nazvali aj „svorkovým“ domom. Pohromade ho totiž držia iba mohutné železné svorky, ktoré zabezpečujú statiku.
Dom sa nachádza v centre mesta a je súčasťou radovej historickej zástavby. V prípade, že by narušená statika nevydržala, mohol by narušiť aj susedné objekty. Nad jedným krídlom domu sa prelomila strecha, výrazne poškodené je aj vnútro domu. „S novým majiteľom, ktorý dom získal, máme dobré skúsenosti. Vlastní už jeden dom na námestí a stará sa oň,“ dodáva Dušan Kavický. Rekonštrukcia domu bude mimoriadne nákladná. Či sa budú dať zachrániť všetky jeho časti, ešte nie je jasné.
Svorkový dom patrí do tridsiatky ohrozených objektov Štiavnice. Tento zoznam pred časom zostavili pamiatkári ako súčasť správy o technickom stave lokality, zapísanej na zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Štát predkladá periodickú správu centru svetového dedičstva UNESCO v Paríži každé dva roky. Popri tomto dome je medzi ohrozenými objektami aj dostavníková stanica, známa ako Hellov dom, či dom posledného štiavnického rabína.