árov, podnikateľov, výtvarných návrhárov, kuchárov, konštruktérov i obchodných riaditeľov.
Aby zvládli výstavbu prosperujúcej továrne mliečnych výrobkov, museli si spoločne vypracovať podnikateľský plán za pomoci učiteliek, ktoré boli ich „obchodnými zástupkyňami“. Plnenie plánu predstavovali hravé úlohy: tajnička, mliečne bingo, nakupovanie dobytka, ktoré prináša človeku úžitok v podobe chutnej bielej tekutiny. Navrhli si farebné obaly na nové škatule od mlieka, čokolád a mliečnych jogurtov, ktoré sa rozhodli v továrni vyrábať. Potom už nastala skutočná výstavba veľkých výrobných hál. Žiaci s nadšením spájali, lepili prázdne škatule z mlieka, ktoré si počas školského roka odkladali. Tento papierový odpad bol pre nich stavebným materiálom, z ktorého sa im podarilo vystavať vysnívanú „Mliečnu továreň“.
Počas dvoch dní sa nielen veľa o mlieku a jeho výrobkoch naučili, ale si na ňom i dobre pochutili. Na desiatu si s pani vychovávateľkou nakúpili sladké jogurty a mlieko. V úlohe kuchárov si uvarili trojfarebný puding, ozdobili ho šľahačkou z bielej smotany a čokoládou.
Takáto forma a organizácia vyučovania prináša žiakom špeciálnej základnej školy nielen nezabudnuteľný zážitok, ale získajú a prehĺbia si vedomosti, získajú sociálne zručnosti a skúsenosti. Preto sa špeciálni pedagógovia snažia učivo i jeho obsah sprístupňovať hravým spôsobom a vlastnou detskou tvorivou činnosťou.
Autor: Ingrid Čierna, špeciálna pedagogička
