Poloha Sv. Kríža nad Hronom umožňovala, aby návštevy, ktoré prichádzali do jedného z najdôležitejších miest Uhorska a rakúskej monarchie Kremnice, prešli aj cez územie Sv. Kríža. Až na isté výnimky nevieme, či sa tu zastavili. Táto problematika nie je dostatočne preskúmaná, niektorí cestovatelia sa však vo svojich denníkoch o mestečku zmieňujú. Nórsky vedec Esmark, ktorý navštívil náš kraj v roku 1794, spomína Sv. Kríž v zaujímavej súvislosti - v Jastrabej našli kameň z opálu, ktorý vo Sv. Kríži zakopali, lebo že ešte nie je dostatočne skamenelý. Zaujímavá je aj informácia, že v roku 1740 navrhol opravu zničeného mosta cez Hron významný vedec Samuel Mikovíni.
Historicky sú doložené návštevy Sv. Kríža v období protihabsburských povstaní, keď väčšina ich vodcov priamo obývala arcibiskupský kaštieľ. Takýmito boli najmä Bocskay, Betlen, Tököli a rôzni generáli, ktorí prišli povstania potláčať. Kaštieľ sa vo všeobecnosti stal centrom najslávnostnejších udalostí sv. Kríža. V roku 1822 sa v kaštieli zdržiavalo arciknieža František, o rok neskôr palatín a v roku 1825 bolo hosťom biskupa Belanského portugalské knieža Don Miquel. Keď v roku 1751 prechádzal naším krajom František Štefan Lotrinský, manžel Márie Terézie, z panstva Svätý Kríž bolo na jeho pohostenie dodané 60 šťúk a 100 lienov. V mestečku sa však nezastavil.
V roku 1852 sa vydal na okružnú cestu po Rakúsko-uhorskej monarchii cisár František – Jozef I.. Okrem iných miest navštívil aj Sv. Kríž nad Hronom a v ňom aj už tu pôsobiaceho Štefana Moysesa, ktorého práve cisár František – Jozef I. v roku 1850 vymenoval za banskobystrického biskupa. V tom čase sa v meste odohrala tragická udalosť, keď 4. júla 1852 vypukol v dome Michala Hurtíka požiar, pri ktorom vyhorela časť mesta Súhrada. Vyhorela celá ulica, cisár navštívil pohorelcov a venoval im 1000 zlatých. Z týchto sa polovica rozdelila medzi pohorelcov a zo zvyšku bola založená základňa Františka – Jozefa I. pre prípad ďalších požiarov.
Roku 1905 vystúpil na politickej manifestácii vo Sv. Kríži Milan Hodža, neskôr jediný Slovák vo funkcii predsedu Československej vlády. Časopis Slovenský týždenník vtedy napísal: Tekovu zostane 8. september 1905 v trvalej pamäti. Od čias Moysesa po prvý raz odznela chvála slovenčiny.
V roku 1919 prehovoril tak isto na politickej manifestácii Andrej Hlinka. Pravdepodobne niekoľkokrát navštívil naše mesto prezident 1. Československej republiky T. G. Masaryk. Nepodarilo sa mi zistiť presný dátum návštevy, ale mohlo to byť v auguste 1923, keď navštívil viaceré miesta nášho regiónu – Dolné Hámre, Voznicu, Kremnicu. Ďalšie návštevy prezidenta Masaryka sa uskutočnili v rokoch 1930, 1932. V rokoch 1924 – 1943 pôsobil vo Sv. Kríži banskobystrický biskup Marián Blaha, jedinečný vzdelanec a diplomat. V našom meste ho navštevovali Andrej Hlinka, Tomáš G. Masaryk, Eduard Beneš, ale aj bulharský cár Ferdinand I. Coburg. Samostatnou kapitolou by mohol byť pohreb Blahu, ktorého sa v roku 1943 zúčastnila celá slovenská cirkevná honorácia a časť vlády Slovenského štátu na čele s predsedom Slovenského snemu Martinom Sokolom.
Zaujímavý je aj údaj z kroniky mesta, že koncom júna 1928 prenocoval v biskupskom kaštieli Jozef Tiso, v tom čase ako minister zdravotníctva vo vláde 1. Československej republiky. V miestnom chráme odslúžil sv. omšu, po nej prehovoril k niekoľkotisícovému zhromaždeniu a vyhlásil Slovenskú krajinu. Nenašiel som bližšie podklady, či Jozef Tiso navštívil Sv. Kríž nad Hronom počas vykonávania funkcie prezidenta Slovenského štátu (Kremnicu navštívil v rokoch 1941 a 1943).
Po druhej svetovej vojne boli návštevy zamerané najmä na volebné kampane, a tak na manifestácii v roku 1947 rečnil podpredseda čs. vlády Ursíny, predseda SNR Letrich a funkcionári demokratickej strany Bugár, Kempný. Za Komunistickú stranu vystúpil Ďuriš.
Pri spúšťaní hlinikárne bola zaujímavá účasť Dubčeka a predsedu čs. vlády Širokého. Nasledovali aj zahraničné návštevy predstaviteľov vtedajších ľudovodemokratických štátov, napríklad albánskeho straníckeho vodcu Euvera Hodžu. Asi najexotickejšou bola návšteva kambodžského princa Norodoma Sihanuka s jeho manželkou kambodžskou princeznou v roku 1961. Sprevádzal ho podpredseda československej vlády Kopecký. Norodom Sihanuk sa stal neskôr kráľom Kambodže.
Zaujímavé je, že Žiar nad Hronom už po II. svetovej vojne nenavštívil žiadny československý prezident. Naše mesto navštívili len budúci prezidenti. Dňa 25. augusta 1962 navštívil mesto generál Ludvik Svoboda a 20. augusta 1968 Gustáv Husák.
Priaznivejšia situácia nastala až po vzniku samostatnej Slovenskej republiky, keď naše mesto navštívil 23. apríla 1996 prezident Michal Kováč a 10. apríla 2001 prezident Rudolf Šuster. Od vzniku Slovenskej republiky boli časté aj návštevy ministrov vlády, ale najmä predsedov vlády Vladimíra Mečiara a Mikuláša Dzurindu.
