„Len osem dní pred tragédiou odcestovala v poradí už druhá skupina brigádnikov na trojmesačnú sezónnu brigádu na jahodovú farmu do Portugalska,“ hovorí majiteľka agentúry Mária Privrelová, ktorá očividne už niekoľko nocí nespala. „Zarobiť si peniaze a vidieť svet, to bola túžba všetkých vysmiatych mladých ľudí, ktorí sa na túto brigádu prihlásili...“ Ako ďalej dodáva, brigádu pre našincov mohla zabezpečiť vďaka tomu, že Portugalsko prvého mája otvorilo svoj pracovný trh a požiadavka z farmy na brehu Atlantického oceánu na sto brigádnikov prišla takmer okamžite. „Túžba našincov chodiť na sezónne brigády do zahraničia je neutíchajúca. Mesačné platy na Slovensku sa nedajú porovnať so zárobkom v zahraničí, ktorý je v priemere štyri až päťkrát vyšší,“ vysvetľuje. A keď k zárobku prirátame prirodzenú túžbu vidieť svet a navštíviť ďaleké krajiny, nemusíme ani pátrať po tom, čo viedlo mladého Kremničana k tomu, že sa na brigádu prihlásil. „V piatok 12. mája o 10. hodine pred agentúrou rodičia odprevádzali svoje deti na ďalekú cestu,“ pokračuje Privrelová. „Tak, ako to pri odprevádzaní obvykle býva. Slzy lúčenia, bozky a slová „dávaj si na seba pozor”, povedali všetci rodičia. Povedala to aj pekná útla blondínka z Kremnice svojmu synovi. Stála som neďaleko od nich a stále to mám pred očami...“
Po necelom týždni pobytu však prišla zdrvujúca správa. „Tlmočníčka z Portugalska mi poslala sms - stalo sa nešťastie,“ vracia sa k okamihu, kedy sa o tragédii dozvedela. „Bol sobotný večer. Skupina asi štyroch mladíkov po práci na brehu Atlantiku sedela a popíjala. Smiali sa a zabávali tak, ako to mladí ľudia obvykle robia. Po nejakom čase smiech a dobrú zábavu zrazu prerušila neprehľadná bitka, pri ktorej Ján spadol na zem. Kameň, na ktorý spadol, sa mu stal osudným...“ Ako ďalej hovorí, neďaleko sedela druhá skupina brigádnikov, ktorá sa snažila bitke zabrániť. Ale... už bolo neskoro. Prišla záchranka, aj portugalská polícia. V komunite Slovákov nastalo zdesenie. „Portugalská polícia nepodávala žiadne informácie, ja som celý deň nevedela ani meno zosnulého, z vedenia farmy neprichádzali odpovede, pretože ich polícia vypočúvala,“ pokračuje. „Štyria Slováci boli umiestnení do vyšetrovacej väzby. Vedela som len toľko, že mal okolo 19 rokov.“ Že ide práve o niekoho z Kremnice, teda z nášho regiónu, sa dozvedela až večer. Väčšina brigádnikov bola najmä z východu, z nášho okolia tam spolu s Jankom boli len šiesti. „To, čo nasledovalo potom, bolo ako v zlom sne. Kvôli informáciám sa mi ozvali z rodiny zosnulého, desaťkrát denne telefonovala uplakaná matka jedného zo zadržaných chlapcov od Kežmarku a stále sa ma pýtala „je môj chlapec vinný?, prečo sedí v Portugalsku vo väzení?... K dnešnému dňu prípad stále nie je uzavretý a nevieme, či to bolo úmyselné alebo nešťastná náhoda,“ dodáva na záver majiteľka agentúry Mária Privrelová.
Nech sa stalo čokoľvek, život Jankovi z Kremnice to už nevráti. Zomrel ďaleko od Slovenska. Úplne zbytočne a nezmyselne. Zlomok sekundy a koľko nešťastia.
Autor: ab
