otiť polročné fungovanie zariadení. „Kým pri preberaní obe nemocnice vykazovali mesačne stratu 4 až 5 miliónov korún, ku koncu roku vykázali zisk 15 miliónov korún. Čiže nešlo len o vyrovnané hospodárenie, ale aj o hospodárenie s prebytkom,“ zdôraznil Kubáň.
Ako ďalej uviedol, prioritou minulého roka bolo zastabilizovanie nemocnice z hľadiska hospodárenia, v tomto roku začínajú s reštrukturalizáciou jednotlivých oddelení a s reálnymi krokmi na zvýšenie kvality. „Pred dokončením je dokumentácia na reštrukturalizáciu najdôležitejšieho oddelenia nemocnice,“ pokračuje Kubáň a zároveň aj načrtne, v čom bude spočívať. „Lekár, ktorý je pre nás najdrahší, je často zavalený administratívou. Podľa našich aktuálnych poznatkov zaberá administratívna práca u lekárov 50 až 60 percent jeho pracovného času. To je neprijateľné a do budúcnosti neudržateľné.“ Podobne sú na tom aj vysokokvalifikované zdravotné sestry, ktoré okrem svojich povinností robia aj prácu sanitárok. „Je to historicky dané z minulosti, že práce sestier sa prelínajú s prácami sanitárok. Tomuto musíme definitívne zabrániť. To znamená, že lekárom sa zoberie administratíva, ktorú budú robiť vyškolené sily,“ vysvetľuje Rastislav Kubáň. „Veď určite ste si pri návšteve u lekára všimli, že administratíva je pre lekára príťažou, je to pomalé a neefektívne. Oni to vlastne vôbec nemusia vedieť a nebude to môcť robiť ani zdravotná sestra.“
Ďalším problémom sú zdravotné záznamy, ktoré sa v našej nemocnici používajú už celé desaťročia. „Sú nevyhovujúce aj z hľadiska informovaného súhlasu pacienta. Je to povinná príloha, podľa ktorej musí byť pacient informovaný akú má diagnózu, čo sa s ním ide robiť, aké to môže mať dôsledky,“ pokračuje. „ Keď si beriem príklad informovaného súhlasu a informovanosti pacienta zo zahraničia, tak napríklad, ak sa pacient pripravuje na operáciu nosa, musí vedieť, že dva týždne bude mať modriny pod očami a jeho spoločenský život bude nulový... Neviem, kedy sa k tomu dopracujeme, ale určite to bude.“ Podľa Kubáňa sú v zdravotníctve veľmi dôležité pravidlá a normy. Za vzor si vzal zahraničné národné normy, kde je jasne napísané, čo má kto robiť. To chce dosiahnuť aj v našej nemocnici. „Keď príde pacient do nemocnice, musí byť v pravidlách zadefinované, kto ho má prijať, kto vyšetriť, aké vyšetrenia musí absolvovať. Všetko musí byť krok za krokom zachytené v manuáli. Cesta pacienta musí byť jasne nalinajkovaná,“ zdôrazňuje. „Ak nie sú jasné pravidlá, tak aj bezpečnosť pacienta je na nedostatočnej úrovni. Uvedomujem si, že zaviesť prísne pravidlá do praxe bude veľmi zložité. Dnes napríklad urobí sestra to, čo jej nadriadený nariadi, aj keď to nemá v popise práce a nemá na ten konkrétny úkon kvalifikáciu alebo oprávnenie. V budúcnosti urobí to, čo bude mať v popise, nebude sa môcť stať, aby sa zamestnanci zneužívali.“
V súčasnosti má žiarska nemocnica schválený projekt v hodnote 10 mil. Sk na vybudovanie informačného systému. „Bude to komplexné riešenie informačného systému v nemocnici, ktorého súčasťou bude nemocničný, ekonomický, laboratórny, manažérsky, mzdový a dochádzkový systém,“ vysvetľuje Kubáň s tým, že v konečnom dôsledku by mal odstrániť nákladné „papierovanie“. „Keď si odmyslíme len úsporu na kancelárskych potrebách, na ktoré ide mesačne okolo 60 tisíc korún, novým informačným systémom sa zvýši komfort pacienta, zvýši sa kvalita, rýchlosť, aj samotná produktivita práce.“ Ako ďalej dodáva, v nemocnici dnes existuje šesť systémov, ktoré medzi sebou nekomunikujú. Pre vybudovanie nového informačného systému vymenoval komisiu z radov lekárov, zdravotných sestier a iných pracovníkov, ktorí sa aktívne podieľali na výbere vhodného software. V súčasnosti majú za sebou prezentácie, ostáva vybrať dodávateľov. Nový informačný systém by mal začať slúžiť ešte v tomto roku.
Za obdobie, kedy nemocnica prešla pod neziskovú organizáciu, sa v nej nezrušilo ani jedno oddelenie, ani jedno lôžko. Pritom sa tu odliečilo viac pacientov ako v minulosti. Možno aj preto, že vedenie nemocnice je otvorené všetkým novým technológiám, ktoré umožňujú vykonať lekárske zákroky s minimálnou dĺžkou pobytu pacienta na lôžku.
Z ďalších slov Rastislava Kubáňa vyplynulo, že žiarsku nemocnicu čaká ešte viacero noviniek. Okrem CT prístroja, na ktorom by sa čo nevidieť mala začať skúšobná prevádzka, sa napríklad v spolupráci s mestom zamerajú na zníženie energetickej náročnosti nainštalovaním solárnych článkov na budove. Uvažujú so zmodernizovaním priestorov, pribudnúť by mali nadštandardné izby. To všetko plánujú urobiť v pôvodnej budove nemocnice. Čo sa týka rozostavaného pavilónu B, na jeho dokončenie chýba ešte 130 milió- nov korún. „Také množstvo peňazí nie sme schopní zabezpečiť z vlastných zdrojov, preto chceme na budúci rok požiadať o prostriedky z fondov. Celý blok by sme chceli skolaudovať a dať do užívania v roku 2009,“ dodal na záver Rastislav Kubáň.
