Štebotavé kura
Do rodiny Kiššovcov sa šedý Žako dostal pred dvanástimi rokmi. „Kúpil som ho od chovateľa z Nových Zámkov. Toľko som do neho dobiedzal, až mi ho predal. Zaplatil som zaňho pätnásťtisíc, dnes stojí takýto papagáj, ktorý nevie hovoriť, o desaťtisíc viac a cena hovoriaceho je oveľa vyššia. Pretože bol taký malý ako kura a aj tak štebotal, pomenovali ho Čibo, čo má pôvod v maďarčine. Doma som ho začal učiť rozprávať,“ spomína na príchod nového člena rodiny invalidný dôchodca pán Kišš. Ako ďalej hovorí, asi si s Čibom „sadli“, pretože keď sa človek a zviera zhodnú, potom papagáj nielen opakuje slová, ale začína aj kopírovať, odpozorovávať z úst a nad vecami inštinktívne premýšľa. Presne to stalo aj u papagája Čiba a jeho majiteľa Aduša, ako ho operenec volá. „Inštinktívne premýšľanie Čiba vidieť napríklad v tom, že keď beriem vedro, kričí, že idem nakŕmiť prasa. Podľa pohybov alebo predmetov, ktoré chytám, vie, že sa idem kúpať alebo chytať ryby na Hron, variť kávu alebo čaj. Čibo pozoruje okolie a ak napríklad do izby vojde pes, vyháňa ho ako my: Gogo von! Alebo ho volá milým hlasom k sebe: Poď, Gogo, poď. No tak! Na mačku Cicu kričí po cigánsky: Bďau,“ smeje sa pán Kišš. Čibo vie nielen hovoriť, ale mení aj hlas podľa osoby, ktorú napodobňuje. Zväčša hovorí hlasom a intonáciou pána Kišša, ale napodobňuje aj jeho vnučku Haničku.
Čibov „šťavnatý“ slovník
Okrem bežných slov a viet vie byť Čibo aj uštipačný, dokonca škaredo nadáva. „Hovorí: Bež do prdele, ancjáša tvojho, pakuj sa, ale aj neslušné slová. Naučili ho to dláždiči, keď sa robila plynofikácia ulice. Niečo som ho naučil aj ja, lebo si myslím, že v podaní papagája a v správnej chvíli to má svoje čaro. Ale vie sa aj dobre zabávať, smeje sa, chichoce, dokonca sa niekedy ide popukať od smiechu. Vždy, keď niekto príde, slušne sa pozdraví: Ahoj alebo dobrý deň,“ hovorí na Čibovu obranu pán Kišš. Keď zbadá jeho vnučku, ktorú má mimoriadne rád, kričí: Hanička, máš keksík, jablko? „Okrem sladkostí, ako sú miňonky a tatranky, si Čibo rád pochutí aj na arašidoch, slnečnicových zrnkách, jablkách, orechoch a zmesi určenej pre papagáje, ktorá je drahá ako hrom. Ale inak zje skoro všetko, čo my. Dokonca aj kostičky z kurčaťa,“ prezrádza jedálny lístok zhovorčivého papagája.
Na výlete sa bál
Kiššovci majú pre Čiba klietku, ktorá je však otvorená. Keď chce, tak z nej vyjde. „Raz nám uletel. Chlapi v dedine, ktorí ho chytili, si ho pomýlili s dravcom. Hodili naňho kabát a zavreli ho do prasačinca. Keď som ho tam po niekoľkých hodinách našiel, povedal mi ľútostivo: Neboj. Tak veľmi sa bál a pamätal si, ako som mu kedysi hovorieval, aby sa nebál. Od radosti, že som ho našiel, som chlapom za odmenu ponúkol celú našu „likérničku“. Bolo v nej fliaš za vyše tisícky,“ spomína pán Kišš na Čibov výlet.
Čibo v predvolebnej kampani
Pretože sa blížia voľby, pán Kišš sa rozhodol naučiť svojho papagája niekoľko aktuálnych predvolebných hesiel. „Nie som sympatizantom žiadnej strany, dokonca nepôjdem ani voliť. Bojím sa totiž, že ma prejde niektorý opitý poslanec autom,“ žartuje dôchodca z Juru nad Hronom. Jeho Čibovi nie sú mená popredných slovenských politikov, ako je Dzurinda, Mečiar či Fico, neznáme. S radosťou kričí naučené vety. Mimoriadne sa mu páči vykrikovať meno Roberta Fica a strany Smer, kde sa nachádza hneď niekoľko písmen „r“.
Najčastejšie však volá na svojho pána Aduša. S ním trávi celé dni, dokonca ho má pán Kišš nafoteného a nahraného videokamerou. So svojím pánom, ktorý je na invalidnom dôchodku kvôli kĺbu, súcití natoľko, že opakuje: Bože, bože, chorý som. Bolí ma kĺb. Na otázku, koľko sa dožíva tento druh papagája, pán Kišš odpovedá: „Bežne sa dožíva až osemdesiat rokov, v zajatí dokonca viac.“
JANA NÉMETHOVÁ
