erných hodín. Zaujímavá a nenáročná turistická trasa do Sklených Teplíc vedie napríklad zo sedla Červená studňa (791 m) nad Banskou Štiavnicou a je vyznačená červenou turistickou značkou. Zo Štiavnice cez majer Bartkovci a rázcestie pri Repišti (chatová osada), sa dá trasa pohodlne zdolať za tri hodiny. Tá ďalej pokračuje až do Žiaru nad Hronom a tak nám môže poslúžiť na návštevu Sklených Teplíc z tohto mesta za tri hodiny. Do Sklených Teplíc si môžeme naplánovať nenáročný, no zaujímavý výlet po zeleno značenej turistickej trase z obce Vyhne. Vedie okolo vrchu Kamenná, na úpätí ktorého sa nachádza prírodná rezervácia Kamenné more, cez osadu Chrústov (490 m) a obec Repište a dá sa pohodlne zdolať za dve aj pol hodiny. Trasa je zaujímavá aj tým, že prepája dve pekné doliny Vyhniansku a Sklenoteplickú. Krátka, no na výhľady bohatá žlto značená turistická trasa vedie z obce Lehôtka pod Brehmi. Strmšie stúpanie na začiatku nás zavedie na bralnatú plošinu chránenej prírodnej pamiatky Szabóova skala (349 m), odkiaľ sa otvára pekný výhľad na Žiarsku kotlinu, pohorie Vtáčnik a Kremnické vrchy. Hrebeň nás zavedie k ďalšej zaujímavej vyhliadke Kapitulské bralá (400 - 450 m), ktoré vytvára pásmo ryolitových skál v dĺžke vyše kilometra. Trasa končí na začiatku Sklených Teplíc a zdoláme ju za necelé dve hodiny. Náročnejšiu trasu, ktorá trvá okolo päť hodín, môžeme do Sklených Teplíc absolvovať z Kozelníka po zeleno značenej turistickej trase, ktorá je vhodná pre zdatnejších turistov. Po žlto značenej turistickej trase si zo stredu Sklených Teplíc môžeme urobiť pekný výlet v trvaní do troch hodín na sklenoteplický Pustý hrad (629 m). Trasu môžeme absolvovať cez obec Repište s miernym stúpaním na zvyšky hradu, alebo od jazierka pod hradom, kde nás po žlto značenom turistickom chodníku čaká strmšie stúpanie. Od posledných chát pred vstupom do lesa sa nám otvára krásny výhľad na časť Sklenotepickej doliny a Kapitulské bralá. Sklenoteplický Pustý hrad sa nazýval v minulosti aj hrad Teplica. Jeho vznik nie je známy. V roku l456 sa ho zmocnili Jiskrove vojská a v bojoch s poľským kráľom Kazimírom bol značne poškodený. V roku l489 ho znovu obnovili. Jeho úplný zánik sa datuje k búrlivým rokom l7. storočia. V rokoch l807 – l810 bol z neho stavebný materiál použitý na výstavbu miestneho kostola sv. Lukáša, ktorý sa nachádza nad areálom kúpeľov..
