šiel balkón, pod ktorým údajne Rómeo sľuboval Júlii vernosť až za hrob. A to napriek tomu, že celý príbeh je viac legendou.
Slováci zatiaľ za príbehmi lásky neputujú cielene a okolo štiavnickej Maríny Pischlovej či Adely Ostrolúckej iste nie je tak rušno, ako okolo všetkého, čo sa týka božskej Júlie. Napriek tomu sa aj tu objavili prvé lastovičky, ako ich kult vzkriesiť.
Štiavnica už zažila prvý festival lásky
V minulom roku sa v Banskej Štiavnici prvýkrát konal festival lásky. Občianske združenie Paradajz chcelo aj jeho prostredníctvom vzkriesiť nenaplnenú lásku Andreja Sládkoviča k Márii Pischlovej-Gerzsovej. Z tej sa zrodila nezabudnuteľná básnická zbierka Marína. Tento rok sa síce festival neuskutočnil, ale v budúcnosti chce občianske združenie s ďalšími partnermi organizovať rôzne podujatia, ktoré budú mať za cieľ prilákať do mesta turistov a oživiť tento literárny vzťah. „Ťažko môžeme predpokladať, že dvojica Sládkovič a Marína by mohla byť vo svete taká známa ako Rómeo s Júliou. Tí vďaka Shakespearovi sú a aj ostanú zrejme najznámejšou mileneckou literárnou dvojicou. Napriek tomu si myslím, že vzkriesenie Maríny je zaujímavé nielen pre Slovákov, ale aj početných zahraničných návštevníkov mesta. Príbehy lásky sa ľuďom zdajú zaujímavé vždy,“ povedal nám Anton Pižurný z občianskeho združenia Paradajz.
O Sládkovičovej múze sa už dnes môžete v meste dozvedieť naozaj dosť. Slovenské banské múzeum ponúka v priestoroch Starého zámku až do 17. septembra výstavu s názvom Marína, Andrej Sládkovič a Banská Štiavnica. V Štiavnici nájdete Marínin prsteň, encyklopédiu, ktorú písala ako 16-ročná, svadobnú reč pri sobáši s bohatým Jurajom Gerzsom, jej rodný dom v dolnej časti námestia či miesto posledného odpočinku na vrchu Frauenberg. Traduje sa tiež, že pokrývka oltára a kazateľnice v evanjelickom kostole je vyrobená z dlhej vlečky, ktorú mala Marína na sebe v deň svadby. Merala údajne dvadsať metrov a siahala od oltára po dvere kostola.
V pláne toho má združenie ešte veľa. V rodnom dome Maríny by raz mohla byť umiestnená jej pamätná izba, kde by sa mohli konať zaujímavé akcie. „V botanickej záhrade sa zas pred časom zlomila mohutná lipa, z ktorej zostal iba kmeň. Chceli by sme, aby z neho drevárski majstri vytesali sochu Maríny. Hneď v blízkosti lipy sa totiž nachádza už roky socha Hviezdoslava,“ dodáva Pižurný.
Približne pred rokom vyšla v meste aj Ency- klopédia Márie Pischlovej, ktorú písala ako šestnásťročná. Zostavili ju Adriana Matejková a Anton Pižurný.
Za Adelou Ostrolúckou putujú hlavne žiaci
Ostrá Lúka neďaleko Zvolena je miestom posledného odpočinku Adely Ostrolúckej, duchovnej lásky Ľudovíta Štúra. Ako to bolo s ich skutočnou láskou, nie je dodnes spoľahlivo objasnené, no už vďaka knihe Ľuda Zúbka Jar Adely Ostrolúckej je o túto dvojicu veľký záujem. Ostrá Lúka má v porovnaní so Štiavnicou tú nevýhodu, že za tajomstvom príbehu treba ísť cielene. Zatiaľ čo návšteva Štiavnice je spojená s množstvom ďalších historických zaujímavostí, Ostrá Lúka sa musí opierať predovšetkým o tradíciu rodu Ostrolúckych. Z nich sa vďaka spojeniu so Štúrom stala najznámejšou práve Adela Ostrolúcka. Aby sa región okolo Ostrej Lúky viac spropagoval, vzniká v týchto dňoch nové občianske združenie. Ponesie vo svojom názve meno neobyčajnej ženy - Kamigundy, ktorá v obci podľa legendy žila a dala postaviť hrádok, v ktorom zachránila obyvateľov Ostrej Lúky pred nájazdom Turkov. Ako povedala Viera Kupcová, členka prípravného výboru združenia, chcú sa orientovať predovšetkým na rozvoj cestovného ruchu. Veľká časť aktivít sa viaže aj na rod Ostrolúckych, napríklad na organizovanie kultúrnych podujatí s názvom Jar Adely Ostrolúckej. „ Zatiaľ navštevujú obec predovšetkým školské výlety v rámci vlastivedných a literárnych zájazdov. Chceme sem však pritiahnuť širšie pole turistov a okrem histórie Ostrolúckych ponúknuť aj prírodné zaujímavosti. Je to napríklad najsevernejší výskyt gaštana jedlého,“ dodala Viera Kupcová.
V Ostrej lúke môže turista navštíviť napríklad hrobku Ostrolúckych, v ktorej je pochovaná aj Adela. Hrobka bola súčasťou artikulárneho kostola, ktorý bol v druhej svetovej vojne zničený a zachovali sa iba jeho základy. V obci je aj múzeum obce a rodu Ostrolúckych, ktoré vám otvoria na požiadanie. Žiaľ, dobre zachovaný kaštieľ Ostrolúckych môžete obdivovať iba zvonka. Pôvodne patril okresnému archívu, dnes je v súkromných rukách. V 17. storočí ho dal postaviť Melichar Ostrolúcky.
