
jú za sebou „ďalší deň“. V pondelok maturovali z nemčiny, v utorok zo slovenčiny, pred sebou majú ešte odborné predmety. Teraz čakajú na posledných dvoch spolužiakov, ktorí sa práve potia pred maturitnou komisiou, a, samozrejme, na konečné výsledky. Dvere sa otvárajú a so spokojným úsmevom na tvári z nich vychádza Andrej Masarovič. „V pohode, išlo to,“ konštatuje. Vyžreboval si otázku o protifašistickej literatúre po roku 1945. Hovorí, že mu „sadla“, dodáva však, „pripravený som bol na všetky“. Nervozita veľká nebola, horšie to bude podľa neho v stredu pri odborných predmetoch. „Tie sú najdôležitejšie aj najnáročnejšie, no snáď to zvládneme,“ dodáva.
Na otázku, ktorý z nich si vytiahol najťažšiu otázku, unisono skríknu: „Ja!“ A akí sú učitelia? „Dobrí, tiež sa snažia...“ poznamená Martin Ludík.
Keďže žiarsky región je typický rozsiahlou produkciou hliníka, škola sa zameriava na výučbu kvalifikovaných odborníkov v oblasti automatizácie, výpočtovej techniky, oznamovacej techniky či silnoprúdovej elektrotechniky. Väčšina z chlapcov, ako nám prezrádzajú, chce pokračovať v štúdiu na vysokej škole technického zamerania.
Spokojná je aj Renáta Szviteková, učiteľka angličtiny, ktorú na chodbe stretávame. „My už sme skončili, už to máme za sebou,“ hovorí. „Nie som vôbec sklamaná, skôr milo prekvapená. Zdá sa, že študenti sa naozaj svedomito pripravovali, čo som neočakávala. Som rada, pretože zmaturovali všetci a to je pre nás hlavné.“
Vrásky na čele nenarobili študenti ani zástupkyni školy Otílii Krupičkovej, ktorá bola v maturitnej komisii ako skúšajúca pre odborný predmet slaboprúdová technika. Na reparát zatiaľ neodsúdili nikoho. Kompletne všetci študenti úspešne zvládli aj maturity z matematiky. „Tento rok máme 63 maturantov,“ hovorí Krupičková, „z toho 35 so zameraním na elektrotechniku, čo je slaboprúdová priemyslovka, ostatní sú nadstavbové štúdium, kde sa delia na elektrotechniku a strojárstvo. Odpovede sú adekvátne výsledkom doterajšieho štúdia, nezaznamenali sme veľké rozdiely. Samozrejme, ‚priemyslovkári‘ sú na tom s vedomosťami o niečo lepšie ako ‚nadstavbári‘, čo je pokračovanie štúdia na učilišti. Medzi nimi sú určité rozdiely badateľné.“