navyše infraštruktúrna vybavenosť ZSNP dáva celému projektu reálnejšiu podobu,“ vyslovil sa vtedy primátor Ivan Černaj. Výstavbu má zabezpečovať mesto, ktoré chce na to získať finančné prostriedky zo zdrojov štátneho rozpočtu a z európskych fondov. Obidve strany sa zároveň zaviazali vyhľadávať potenciálnych investorov z oblasti hlinikárskeho, zlievarenského a automobilového priemyslu a po získaní finančných prostriedkov dobudovať infraštruktúru v zóne priemyselného parku na ploche viac ako 200 hektárov. Pri podpise zmluvy mesto predpokladalo, že s výstavbou priemyselného parku začnú začiatkom tohto roka. Čo sa v súvislosti s budovaním priemyselného parku deje, sme sa dozvedeli od zástupcu primátora mesta Žiar nad Hronom Romana Zaťku.
„Predstava o fungovaní parku je jednoduchá, je to equilibrium vynaložených prostriedkov a výsledku. Bola dohodnutá postupnosť v krokoch. Prvým je intenzifikácia využitia potenciálu súčasnej priemyselnej zóny. Výsledkom by mal byť rast priemyselnej produkcie, stabilizácia zamestnanosti s tendenciou jej rastu. Myslím, že vstup dvoch nových zahraničných investorov do priemyselnej zóny (pričom španielsky investor Fagor Ederlan zvažoval dve alternatívy, greenfield a akvizíciu) správnosť tohto postupu potvrdil. Paralelne s tým je potrebné pripraviť všetky ostatné podmienky, určujúce zvýšenú atraktivitu nášho regiónu z pohľadu investícii. V roku 2004 sme začínali od podlahy, od územno-plánovacej dokumentácie, ktorá vo svojej podobe nerátala s rozširovaním priemyselnej zástavby. Bolo potrebné identifikovať vlastnícke vzťahy. Spracováva sa štúdia zastavania územia, ktorá by mala definovať potenciál využiteľnosti z pohľadu priestorového, environmentálneho, ako aj z pohľadu ekonomickej efektívnosti a taktiež by mala definovať optimálnu štruktúru výroby a poskytovaných služieb. Dôležitá je otázka dopravnej infraštruktúry, ktorá sa v predošlých rokoch zdala ako sľubná, bohužiaľ, v tejto oblasti sme sa museli vrátiť a celý proces prípravy výstavby rýchlostnej komunikácie začína odznova. V súčinnosti s Národnou diaľničnou spoločnosťou a ministerstvom dopravy riešime napojenie priemyselnej zóny za kalovým poľom na jestvujúce, resp. budúce dopravné ťahy. Nepripravenosť vlečúca sa z minulých období nám, aj napriek všetkým snahám, neumožnila pripraviť projektovú žiadosť o nenávratný finančný príspevok zo štrukturálnych fondov v rámci finančného plánovacieho obdobia rokov 2004 – 2006. Nehovoriac, že finančné prostriedky boli pridelené na vopred určené, kompletne pripravené projekty v rámci SR. Našou prioritou je, aby sme boli kompletne pripravení na finančné plánovacie obdobie rokov 2007 – 2013. Veľkým pozitívom je aj skutočnosť, že v roku 2005 boli na vládnej úrovni konečne stanovené presné a koncepčné podmienky čerpania štátnej pomoci v tejto oblasti.
Nemenej nástojčivejšou sa stáva trvalá dostupnosť kvalifikovanej pracovnej sily. Práve táto „tichá hrozba“ môže determinovať aj vývoj už zrealizovaných investícií a tým aj trvalo udržateľný rozvoj zamestnanosti v našom regióne. Aj napriek pomerne vysokému percentu nezamestnanosti v okrese a v meste Žiar nad Hronom jej štruktúra neodzrkadľuje požiadavky trhu. Je našou prioritou venovať sa tejto otázke. Aj práve preto z podnetu mesta, akciovej spoločnosti Slovalco a Technickej univerzity Košice bol na pôde mesta zorganizovaný odborný workshop, ktorý účastníkom z priemyselnej sféry, stredného a základného školstva predstavil víziu mesta vybudovať v Žiari nad Hronom centrum stredoškolskej odbornej výchovy v odboroch, ktoré sa práve venujú dominantnému segmentu výroby v našom regióne, t. j. hutníctvu a spracovaniu neželezných kovov. V spolupráci s košickou univerzitou by sme chceli opäť oživiť tradíciu vysokého školstva v našom meste. Taktiež máme eminentný záujem na báze spolupráce s košickou univerzitou a priemyselnými podnikmi vytvoriť podmienky pre vedu, výskum a inovácie v priemyselnej zóne.“
Autor: moj
