Článok pokračuje pod video reklamou
Tragédia v deň narodenín
Je pár dní po pohrebe, na ktorom sa s Esty a Annou, ako dvojčatá volali, rozlúčili najbližší príbuzní a priatelia. V piatok 2. júna na cintoríne v Tekovských Lužanoch plakali nielen ľudia, ale aj nebo. Dážď zmyl potoky vyronených sĺz, ale spomienky na dvojčatá sa len tak rýchlo vymazať nedajú. Jedným z najbližších príbuzných, ktorí majú Esty a Annu stále pred očami, je aj ich bratranec Szabi Szilvás. „Naši otcovia boli bratia,“ vysvetľuje rodinné vzťahy exfinalista reality šou VyVolení. Ako ďalej hovorí, nešťastie sa stalo v pondelok 29. mája, keď mal narodeniny. V ten deň napísali dvojčatá Szabimu esemesku, že mu na druhý deň prídu zagratulovať. Žiaľ, už to nesplnili.
Na udalosti osudného pondelka si Szabi spomína takto: „Večer som s kamarátmi oslavoval v jednom podniku u nás v Tekovských Lužanoch. Z rádia sme počuli o havárii, o tom, že pri nej zomrelo päť ľudí. Keď som prišiel domov, otec mi povedal, že u nás boli obecní policajti a pýtali sa, kde bývajú Anna a Ester. Potom sme s otcom odišli na miesto havárie, ktorá sa odohrala medzi Dvormi nad Žitavou a Koltou, ale tam už bolo všetko upratané. V Nových Zámkoch, kam nás poslali, sme sa dozvedeli, že Anna a Esty sú mŕtve. Neveril som tomu, ale ukázali nám ich občianske preukazy.“
Chlapec bez mamy
Anna, Esty, ich staršia sestra Silvia a Szabi vyrastali v jednej dedine. Do základnej školy chodili dvojčatá v Lužanoch, potom skončili pedagogickú školu v Leviciach. Anna bola vychovávateľkou v družine v základnej škole a Esty pracovala v Detskom centre pre postihnutých v Leviciach. „Anna a Esty bývali pri „benzínke“, my o ulicu ďalej. V lete som u nich zvykol vysedávať na terase, chodili sme spolu na diskotéky hlavne s Esty, s ktorou som dokonca robil v Maďarsku. Anna mi dala telefónne číslo, aby som sa prihlásil do VyVolených. Povedala, že sa do vily hodím,“ spomína Szabi. Keď sa dostal do vily a po čase sa ocitol v Dueli, v hľadisku okrem jeho rodičov, brata a kamarátov sedeli aj obidve dievčatá. Veľkým fanúšikom Szabiho bol a je aj sedemročný syn Anny. „S Nikolasom sme bývali často spolu, je to taký malý motorkár ako ja. Je veľmi zlatý. Stratu mamy však znáša veľmi ťažko. Plače a pýta sa, kde je,“ hovorí o školákovi Szabi.
Dopravné značenie nie je
v poriadku
S dvojnásobnou stratou sa musí vyrovnať matka oboch dievčat. Všetky tri bývali spolu aj s malým Nikolasom, keď sa Annamária rozviedla. Odrazu je v dome prázdno, ticho prerušuje len plač matky, ktorá naraz prišla o dve dospelé dcéry. „Teraz je už na tom lepšie, stále je s ňou niekto v dome. Bol som ju tiež pozrieť,“ hovorí Szabi. Čo bude s malým Nikolasom, zatiaľ nikto nevie. Pravdepodobne pôjde k tete Silvii do Bratislavy. Jedno je však podľa Szabiho isté: Dopravné značenie križovatky, na ktorej sa 29. mája o pol šiestej podvečer stala dopravná nehoda, nie je celkom v poriadku. Najskôr je cesta z Jasovej, po ktorej išiel renault, označená ako hlavná cesta, pretože na ňu nadväzuje nenápadná odbočka, a odrazu sa z nej stáva vedľajšia cesta. Toto pravdepodobne vodička renaultu nepostrehla a vyšla na hlavnú cestu medzi Dvormi nad Žitavou a Koltou, kde auto čelne narazilo do liazky.
Pár kilometrov pred cieľom
„Bolo slnečné počasie, keď do mňa asi 80-kilometrovou rýchlosťou narazilo osobné auto. Boli to zlomky sekundy,“ spomína na nehodu vodič liazky Tibor Šimko z Hontianskej Vrbice. Keď vystúpil z auta, všade bola krv. Bol v takom šoku, že nedokázal zavolať pomoc, hoci mal mobil v ruke. Spravila to žena z ďalšieho auta, ktoré pri nehode zastalo.
Vodičský preukaz má T. Šimko 25 rokov, z toho 15 rokov jazdí na nákladných autách. Za ten čas nemal žiadnu vážnejšiu nehodu. V osudný pondelok ho čakali posledné kilometre: „Mal som končiť, z Gabčíkova som viezol ošípané na bitúnok do Zbrojník. Keby auto z vedľajšej cesty vyšlo o pár sekúnd skôr alebo neskôr, nič by sa nebolo stalo.“ Osud však zamiešal karty celkom inak. Ďalší šok utrpel T. Šimko keď neskôr zistil, že v aute zahynuli aj Ester a Annamária, ktoré boli sesternice jeho manželky pochádzajúcej z Tekovských Lužian. „Hoci som nebol vinný, najskôr som na pohreb nechcel ísť. Nakoniec som predsa len išiel a pochopil som, že sa pozostalí na mňa nehnevajú,“ dodáva T. Šimko.
JANA NÉMETHOVÁ
