Pred približne pol storočím sa zrodil film Švorilka na námet Janka Jesenského. Jednu z hlavných úloh v ňom stvárnila mladá herečka Erika Markovičová, ktorá neraz v dialógoch vyslovila slová „... ale choďte“. Použiť sa dajú aj v súčasnosti: Slovensko a právny štát? Ale choďte!
Zákon o voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky sa často obmieňal – novelizoval. Jeho základný, zlý princíp v ňom ostal až podnes: Celé územie Slovenska je jedným volebným obvodom a zvolený poslanec je v praxi neodvolateľný. Preto sa naši poslanci správajú tak, ako aj ich kolegovia predtým. Prestupovali z jedného poslaneckého klubu do iného, alebo sa stávali nezávislými poslancami. Tesne pred voľbami sa obávajú iba jedného, či sa na kandidátke dostanú na čelné, zvoliteľné miesto. Šéfovia politických strán sa so samozrejmosťou usadia na prvom mieste, a teda, ak ich strana dosiahne aspoň päť percent hlasov voličov, sú zvolení. A to nie je spravodlivé.
Preto sa pýtam: Prečo z európskych krajín jedine na Slovensku platí princíp, že celé územie štátu je jedným volebným obvodom? V okolitých štátoch je v parlamentných voľbách vytvorených viacero volebných obvodov, takže ani jeden tamojší politik si nie je istý, či bude za poslanca zvolený. Takéhoto princípu sa naši politici doslova desia. Keby totiž Slovensko malo aspoň toľko volebných obvodov, ako má krajov, ani jeden stranícky šéf by si nemohol byť istý tým, že bude do parlamentu zvolený.
Druhým nedostatkom parlamentných volieb je, že poslanec národnej rady je vlastne zvolený všetkými voličmi, ktorí dali tej ktorej strane hlas. Ak však voliči nie sú spokojní s jeho prácou a chceli by ho odvolať, nie je spôsob, ako to urobiť. Majú zvolať akýsi celonárodný míting, spisovať petíciu alebo ako inak postupovať? Odpoveď je, že odvolať poslanca sa nedá. Naši poslanci to vedia a podľa toho sa aj správajú.
Pokiaľ voliči nebudú môcť voliť poslancov za ten ktorý obvod, teda tých, ktorých poznajú, žijú s nimi a stretávajú ich, parlament bude naďalej vyzerať tak, ako doteraz. Výsledkom toho môže byť nízka volebná účasť. Veď ak platia takéto pravidlá a volič vie, že nič nemôže ovplyvniť alebo zmeniť, načo by sa unúval k volebným urnám? Ivan Borovský
(autor jeprávnikom)
