00 malých umelcov z 357 špeciálnych základných škôl, detských domovov, sociálnych, nemocničných, integrovaných a reedukačných zariadení. Najúspešnejší účastníci si koncom mája prevzali ocenenia v bratislavskom Primaciálnom paláci. Mnohí z nich prvýkrát navštívili hlavné mesto, medzi nimi aj vozičkári zo Žiaru nad Hronom Daniel Magdolen a Simon Ciling, či hendikepovaný Vladimír Lehotský s Ľubomírom Považanom zo Žarnovice.
Súťaž je zameraná na deti s telesným alebo mentálnym postihnutím. Jej cieľom je podnietiť u nich kreativitu a estetické cítenie. Deti súťažia v troch kategóriách - s ľahkým, stredným a ťažkým postihnutím. Danko Magdolen a Simonko Ciling patria do tretej kategórie. Danko Magdolen za kresbu leva získal Cenu paralympijského výboru a Simonko Ciling za obrázok Kozorožca Čestné uznanie.
Deti kreslili s chuťou a nadšením
„Myšlienka výtvarne vzdelávať v ľudovej škole umenia aj handicapované deti vznikla len koncom marca tohto roku, práve v súvislosti s touto súťažou,“ vysvetľoval Andrej Jánoška, pedagóg, ktorý sa venuje týmto deťom. „Oslovil som športový klub Viktória, v ktorom malí „vozičkári“ hrajú závodne boču (hod -triafanie loptičkou na daný cieľ). Domnievam sa, že práve výtvarné aktivity môžu byť vhodným doplnkom pre tento druh športu. Potom som deti pozval na jedno vyučovanie do výtvarného odboru ZUŠ. Bol som príjemne prekvapený, s akou obrovskou chuťou a zaujatím deti kreslili. Po konzultácii s riaditeľkou školy sme sa dohodli s rodičmi detí, že zriadime experimentálne vyučovanie. Už na druhom vyučovaní som sa pokúsil spraviť s deťmi práce na jednu z tém spomínanej súťaže. Vybral som tému Zvieratká z rozprávok, ktorú spracovali kriedami - suchým pastelom. Na motiváciu pre zvolený motív – zvieratko sme použili obrázky zvieratiek z horoskopickej symboliky - zverokruhu. Hoci sme mali aj predlohy, nesnažil som sa deti viesť k nejakej popisnosti, či vernej tvarovej nápodobe, ale som sa zameral na maximálne uvoľnenie pohybového aparátu ruky - základom vyfarbovania bol graficko-motorický krúživý pohyb ruky pri kresbe jednotlivých častí tela zvieratka, z ktorých sa postupne poskladal celok,“ hovorí Jánoška.
Takýto prístup sa ukázal ako správny a všetky deti kreslili s veľkou chuťou a nadšením. Preto sa ich pedagóg rozhodol poslať do súťaže niekoľko prác.
Skúsenosti z doterajšieho krátkeho experimentálneho vyučovania napovedajú, že výtvarné aktivity významne prospievajú pre celkový vývoj detí, podporujú rozvoj, koordináciu jemného svalstva horných končatín a hlavne vytvárajú u detí pocit sebaistoty, sebadôvery vo vlastné sily a schopnosti. Z tohto pohľadu je opodstatnená myšlienka, dať rovnakú šancu pre výtvarnú sebarealizáciu deťom so zdravotným postihnutím ako aj deťom zdravým.
„Práca so zdravotne postihnutými deťmi je v každom smere náročná, teda aj vo výtvarnej výchove. Vyžaduje si vyššiu mieru individuál- neho prístupu k jednotlivým žiakom a rešpektovanie ich obmedzených možností. Tu tiež treba oceniť snahu a podporu rodičov, ktorí ich vodia na hodiny výtvarnej výchovy. Simonko a Danko majú z kreslenia a maľovania veľkú radosť. Najťažšie sa im manipuluje s nožničkami pri kombinovaných technikách. Pracujú so zaujatím, hoci pritom musia vynakladať veľké fyzické a psychické sústredenie – úsilie,“ dodáva Andrej Jánoška.
Nemajú radi zababrané prsty
Obidvaja úspešní Žiarčania patria k deťom, ktoré napriek ťažkému postihnutiu, keď aj držať farbičku či štetec je pre nich náročné, získali v súťaži Karola Ondreičku vysoké ocenenia. Danko Magdolen nám prezradil, že od malička rád maľuje, témy si vôbec nevyberá. „Kreslí všetko čo ho napadne, najradšej farbičkami, ktoré sa mu najlepšie držia,“ hovorí Dankova mama. Okrem toho malý umelec vraj neznáša, keď má špinavé ruky a tak dáva prednosť výtvarným technikám, pri ktorých si ich nezababre. Keďže náš rozhovor viazol, tlmočila myšlienky svojho syna mama Martina. Keď nerozumela ani ona, Danko jednoducho nakreslil prstom na nohavice začiatočné písmená slov, ktoré chcel povedať. „Kým nechodil do školy, vyjadroval sa obrázkami, teraz napíše aj celé vety, aby sme mu rozumeli, alebo len začiatočné písmeno slova, ktoré nevieme,“ vysvetľuje jednoduchý spôsob dorozumievania sa pani Martina. Napriek tomu, že Danko je vo svojich aktivitách obmedzený telesne, je to šikovný a vnímavý chlapec. Okrem kreslenia sa zaujíma o šport. Jeho srdcovou záležitosťou je hokej. S otcom Danielom chodia na hokejové zápasy do Trenčína, Zvolena... Medzi hokejistami má veľa kamarátov a spoločné fotografie spolu s darčekmi v podobe dresov a hokejok sú pre neho vzácnymi trofejami. Nielen hokejové informácie si Danko vyhľadáva na internete. „Počítač vie používať lepšie ako ja,“ priznáva jeho mama a Danko pripomína, že ho to naučil ocko. Kým on zvíťazil v súťaži s obrázkom leva, Simonko Ciling si vybral kozorožca. Prezradil nám, že najradšej kreslí zvieratká a jeho najobľúbenejšou farbou je červená. Ani on nemá rád zababrané prsty od farieb a tak najčastejšie tiež siaha po farbičkách. A čo sa mu najviac páčilo v Bratislave? „Páči sa mi pero a knižka, ktoré som dostal,“ presviedčal nás Simonko. Na dlhé reči ale nemal čas, musel riešiť príklady z matematiky.
