V centre Banskej Štiavnice simulovali v stredu veľkú záchrannú akciu, ku ktorej môže prísť, ak by mesto postihlo zemetrasenie. V prípade takýchto nešťastí bývajú práve banské mestá ohrozené dvojnásobne. Sú výrazne poddolované banskou činnosťou a ich podzemie križujú desiatky, niekedy aj stovky kilometrov štôlní a podzemných chodieb. Podložie nie je také pevné ako v iných lokalitách, čo môže záchranárom spôsobiť množstvo problémov. V menej pevnom podloží môže prísť k výraznému poškodeniu objektov, vylúčené nie je preborenie niektorých štôlní. „Všetky tieto skutočnosti sme museli pri simulovaní záchrannej akcie zohľadniť,“ povedal nám veliteľ zásahu Slavomír Ostrihoň.
Simulovanej záchrannej akcie sa zúčastnili členovia hasičského záchranného zboru, rýchla zdravotná služba, psovodi, banskí záchranári, členovia krízových štábov. Odskúšali si záchranu ľudí v zavalených domoch, či uviaznutých v autách. „Koordinácia jednotlivých zložiek musí v takýchto prípadoch klapať ako hodinky, lebo v poddolovaných mestách je záchranná akcia mimoriadne náročná,“ dodal Ostrihoň.
Celá akcia s množstvom ranených figurantov a záchranárov sa uskutočnila v centre mesta – na Trojičnom námestí. Nenechali si ju ujsť nielen obyvatelia mesta, ale ani početní turisti. „Človek to berie ako fikciu, ale ide o vážnu vec. Bývam v centre mesta a hoci si to zriedka pripúšťam, obavy mám,“ povedal nám obyvateľ mesta.
Stredoslovenským banským mestám sa zemetrasenia nevyhýbali ani v minulosti. Predovšetkým veľké zemetrasenie v 15. storočí Kremnicu i Štiavnicu vážne poškodilo. Prvé väčšie otrasy zaznamenali už v roku 1441, o dva roky neskôr pri veľkom zemetrasení zahynuli desiatky ľudí v oboch mestách a bolo zničených množstvo objektov. Tragické zemetrasenie sa podpísalo aj na vzhľade jedného z najväčších banských prepadlísk v Európe, ktoré leží v lokalite Šturec pri Kremnici. Je dlhé až 700 metrov a v niektorých miestach dosahuje hĺbku viac ako sto metrov. Slabšie zemetrasenia zaznamenali v oboch mestách aj v ďalších storočiach.
