Zorád presedlal z obrany do útoku

Lenže už jarnú časť absolvoval v neďalekej Kalnej nad Hronom, účastníka V. ligy východ. „Nejako som sa nepohodol s vedením v Čuňove a rozhodol som sa nepokračovať už viac v tomto mužstve. Vyzeralo to tak, že si dám na pol roka pauzu a popri vysokej škole skúsim od leta šťastie v niektorom z iných bratislavským družstiev. Lenže osud to chcel inak, stretol som sa náhodne s trénerom Kalnej I. Bérešom a ten mi povedal, že by som mohol hrať u nich. Absolvoval som nejaké prípravné zápasy a nechali si ma tam...,” ozrejmil nám spôsob angažovania do mužstva hrajúceho V. ligu, kde je na pol ročnom hosťovaní. V Bratislave síce hral v III. lige, teraz „len” v V. lige. „Úroveň bratislavskej III. ligy je svojou úrovňou porovnateľná s V. ligou východ, kde hrá Kalná. Je na tom niečo pravdy, že sa o bratislavských súťažiach hovorí - električková. Ich III. liga s III. ligou na západe sa ani len nedá zrovnať.” Ešte v Leviciach hrával na poste obrancu, buď v strede, alebo na kraji obrany. V Kalnej z neho ale urobili útočníka, kde počas jarnej časti strelil štyri góly, čo nie je zlý výsledok. „Najprv som si nevedel v útoku zvyknúť, ale postupom času som bol rád, že hrám v útoku. Len mi trošku dlhšie trvalo etablovať sa na iný post, ako som bol zvyknutý.” Kalná v jarnej časti vôbec nemala problémy so záchranou, bez problémom hrala v strede tabuľky. „Jarná časť nám vyšla celkom dobre, síce sme niektoré zápasy nezahrali podľa predstáv, ako s Pribetou a Dolným Ohajom. Nebyť toho, mohli sme skončiť ešte vyššie v tabuľke. Čo považujem za nie práve ideálne bolo to, že sme mali pomerne úzky káder a niekedy to bolo cítiť. Ako keď na začiatku jarnej časti vypadol kvôli zraneniu Thaly a nemal ho kto nahradiť.” Po skončení hosťovania by sa mal Egon opäť vrátiť do Slovana Levice. Už takmer na sto percent budú Levice musieť začať hrať v Oblastných Majstrovstvách. „Mne by to ani nevadilo, hrával som v Leviciach a verím, že sa to tu časom opäť dostane do starých koľají a bude sa hrať časom vyššia súťaž. Veď aj Močenok každým rokom postupoval stále vyššie.”
ROMAN UHNÁK