„Navrhujeme ponechať areály národných kultúrnych pamiatok – kostola a kaštieľa s parkom v súčasnej podobe a neriešiť vytvorenie ochranného pásma,“ hovorí primátor.
Pamiatkári majú na zachovanie pôvodnej historickej zástavby bývalého Svätého Kríža nad Hronom, ako sa Žiar kedysi nazýval, odlišný pohľad. Tomáš Kowalski z Pamiatkového úradu v Bratislave nám povedal, že účinnú ochranu národných kultúrnych pamiatok možno dosiahnuť iba vytvorením ochranného pásma. „Je to záruka, že v navrhnutom pásme nepríde k stavbe nevhodných dominánt, k zmene fasád domov, alebo k narušeniu scenérie a diaľkových pohľadov na historické dominanty,“ dodal Kowalski.
Rozhodnutie o vyhlásení ochranného pásma už bolo vydané, dotknuté strany sa proti nemu môžu odvolať na ministerstvo kultúry.
Primátor Černaj je presvedčený, že navrhnuté pásmo by obmedzilo stavebnú činnosť, predražilo obnovu nehnuteľností a prinieslo pokles záujmu investorov. Pásmo zahŕňa podľa neho aj tie časti mesta, kde stoja obytné domy, ktoré nemajú prakticky žiadnu historickú hodnotu a dokonca aj športový areál so štadiónom. „Nie sme proti snahám pamiatkárov, aby sa pôvodný charakter národných kultúrnych pamiatok zachoval. Tieto pripomienky sa však dajú riešiť regulatívami v územnom pláne mesta,“ myslí si primátor. Územný plán je v úvodnej fáze, rieši sa jeho zadanie.
Jadro pôvodného Svätého Kríža nad Hronom bolo za socializmu výrazne narušené novou výstavbou, mesto má tri národné kultúrne pamiatky – kaštieľ, park a kostol.