Pukanec: hudba, vínko a remeslá

Námestie Pukanca navštívili domáci i cezpoľní, či už ako predajcovia a prezentátori svojich výrobkov a remesiel alebo ako návštevníci a diváci. Rezbári, pernikári, čipkári, šičky krojov, tkáči a tkáčky, debnári, včelári, keramikári, košikári, ale hlavne kuchárky tradičných drevorubačských párancov, známych predovšetkým v Pukanci, sa už tradične popasovali s návalom zvedavcov, kupcov i hladošov. Že mnohým remeselníkom nezáležalo absolútne iba na rýchlom a istom zisku, dokázali trpezlivosťou i podarúnkami pre najmenších „remeselníckych učňov“ za hrnčiarskym kruhom, či pri výrobe sviečok. Iní neváhali predviesť čo-to zo svojho umenia i v provizórnych, trhovníckych podmienkach. „Rezbárčeniu sa venujem už pätnásť rokov, ale živnosť som si zo svojho koníčka urobil iba nedávno,“ prezradil s úsmevom zhovorčivý Štefan Beňo z Plášťoviec pri stánku s rezbárskou ukážkou a výrobkami. Bývalý mechanik poľnohospodárskych strojov, vodič autobusu, a dokonca aj pilčík sa dnes živí iba remeslom a ako priznáva, netuší, po ktorom zo svojich predkov lásku k drevu zdedil. Podobnú púť za svojím koníčkom – výrobou kadí a sudov, prešiel aj Miroslav Kamenčík z Pukanca, pôvodným povolaním automechanik, v súčasnosti nezamestnaný. „Videl som, ako sa sudy vyrábajú a chcel som to dokázať aj ja. Hoci sa tomuto koníčku venujem iba rok, v budúcnosti by som rád pracoval u živnostníka s týmto zameraním alebo budem podnikať,“ vyznal sa mladík. Naopak – včelár Krivý z Trenčína, ako sa remeselník v tradičnom kroji predstavil, už nemusí premýšľať o skĺbení pracovných povinností s koníčkom. „Včeličky ma živia už dlho, je samozrejmé, že sú aj mojou srdcovou záležitosťou. Z ich medu vyrábam medovinu, sviečky, z propolisu propolisové kvapky,“ prezentoval svoje aktivity spolu so sortimentom vlastnej výroby. Samozrejme, v stánkoch medzi remeselníkmi sa objavili aj známe levické tváre: Peter Székely, vynikajúci čipkár, či Materské centrum Medulienka, zastúpené Martinou Zigovou a Denisou Urbanovou so sponzorskými výrobkami mamičiek – tričkami, pulóvrikmi, tkanými kobercami, hračkami.
Hoci do živej hudby niekoľkých dychoviek na fiškáľovom dvore, za kostolom pri pódiu, alebo na debnárovom dvore zahralo aj zopár dažďových kvapiek, neodplašili pravdepodobne nikoho. Práve naopak. Dobré jedlo, hudba a vínko z pukanských viníc zlákali a zahriali nejedného príchodzieho. Ktovie, či po trhoch Pukančania nemuseli naozaj priznať svoje heslo dňa: Prázdny sud – hotový kríž.
Katarína Kopcsányiová