vať projekt Po stopách lesnej železnice. Jeho ideová skica uzrela svetlo sveta ani nie pred rokom a dnes sa na realizácii projektu pomaly už finišuje. „Naším cieľom je záchrana, prezentovanie a sprístupnenie telesa trate, stavieb a predmetov súvisiacich s touto železnicou,“ informoval MY predseda mi- kroregiónu Ján Repiský, ktorý je starostom obce Hrabičov, pred piatkovým rokovaním mikroregiónu.. „Vybudovaním turistickej cesty s náučnými panelmi pozdĺž celej trasy sa vytvorí možnosť pútavým spôsobom prezentovať významnú historickú pamiatku regiónu. A tak, ako kedysi železnica viazala na seba ďalšie činnosti a spoluurčovala tep života v doline, aj dnes je možné po zrealizovaní projektu pokračovať v nabaľovaní ďalších aktivít podporujúcich rozvoj agroturistiky. Môžu to byť napríklad ukážky pálenia drevného uhlia, pripomenutie si tragédií druhej svetovej vojny, či možnosť pokračovať turistickými trasami do pohoria Vtáčnik.“ Od realizácie náučného chodníka v štýle celoročnej atrakcie, spojenej s ďalšími podujatiami regiónu, očakávajú starostovia obcí mikroregiónu výrazný rozvoj turistického ruchu.
Počas piatkového stretnutia na Obecnom úrade v Hrabičove starostovia už odsúhlasili texty a obsah informačných tabúľ. Celkove bude mať náučný chodník jedenásť zastavení s dvanástimi informačnými tabuľami. „Bolo veľmi ťažké určiť východzí bod chodníka,“ informoval počas stretnutia tvorca informačných tabúľ Tomáš Haviar. „Preto jednotlivé zastavenia nebudú číslované. Na každom zastavení však bude mapa s vyznačením všetkých miest s informačnými tabuľami.“ Podľa realizátorov projektu by však hlavným bodom chodníka mala byť Pilka, kde sa trať rozvetvovala smerom k Pavlovej Lúčke a na Megovú. „Texty na informačných tabuliach budú hovoriť nielen o histórii železnice, ale aj o špecifikách každého zastavenia,“ dodal Haviar s tým, že Lesy SR, odštepný závod Žarnovica, budú chodník dopĺňať priebežne ďalšími informačnými tabuľami. V budúcnosti by chceli vydať v spolupráci s Maticou slovenskou aj monografiu lesnej železnice v knižnej podobe.
V lete by mala trasa slúžiť ako náučný chodník, v zime ako bežecká trať. Aby však návštevníci boli spokojní, je nevyhnutné zabezpečiť najrôznejšie služby, počnúc ubytovaním a stravovaním. Preto bol na stretnutie prizvaný aj miestny podnikateľ Ľubo Urban, ktorý predostrel možnosti pre turistov tak, aby sa v regióne zdržali viac dní. Zároveň upozornil na niektoré nedostatky, ktoré treba v záujme rozšírenia turizmu v doline čím skôr odstrániť. Išlo napríklad o nedostatočné značenie turistických, ale aj cyklistických trás.
Piatkového stretnutia zástupcov mikroregiónu sa zúčastnili aj zástupcovia Banskobystrického samosprávneho kraja na čele s vedúcim odboru cestovného ruchu Ladislavom Mončekom, ktorí myšlienku náučného chodníka nielen podporili, ale navrhli aj ďalšie možnosti v rozvoji cestovného ruchu v mikroregióne.
Na mnohých prácach pri budovaní náučného chodníka, či už pri vykášaní okolia trasy, ale i obnove budov a vagónov, sa brigádnicky podieľali aj samotní občania mikroregiónu, ktorý tvoria obce Horné Hámre, Župkov, Hrabičov, Ostrý Grúň, Kľak a Veľké Pole. Náučný chodník by mal svojmu poslaniu začať slúžiť už od 26. augusta.
Stručná história železnice
V Žarnovici bola doprava dreva desiatky rokov záležitosťou výlučne súkromných povozníkov. Konské a volské záprahy vlastnili aj štátne lesy, a tak celý zvoz dreva spočíval na pleciach furmanov. Pokusy s inými druhmi dopravných prostriedkov sa však robili už v druhej polovici 19. storočia. Nakoniec zo všetkých pokusov vyšla víťazne lesná železnica. S jej stavebnými prácami sa začalo v roku 1924. Do troch rokov bol postavený úsek Žarnovica - Hrabičov - Pavlova Lúčka, do roku 1930 aj úsek Hrabičov - Kľak - Megová. Tretia vetva viedla po Šarkánov jarok smerom na obec Píla. Lesná železnica mala na trati niekoľko drevoskladov, do ktorých sa drevo približovalo rizňami a volskými záprahmi. Výkaz lesných železníc k k januáru 1942 udáva dĺžku hlavnej trate lesnej železnice 21 km, dĺžka odbočiek v tom období bola 14,4 km. Štátne lesy vlastnili tri rušne, 50 oplenových a 35 plošinových vozňov. V 30. rokoch zohrala lesná železnica významnú hospodársku úlohu, jej výkon v odvoze dreva bol nenahraditeľný. No postupom času aj tu stúpali náklady na jej prevádzku a tak bola v rokoch 1965 - 1966 zrušená.
