utín. Počas horúceho leta by sme mali vypiť minimálne tri, až tri a pol litra vody denne. Voda je najdôležitejšou zložkou potravinového reťazca človeka. Jej nedostatok vedie k vážnemu poškodeniu ľudského organizmu už po niekoľkých dňoch. Ak straty tekutín výraznejšie presahujú ich príjem, môžu vznikať rôzne komplikácie: poruchy krvného obehu, svalové kŕče, bolesti hlavy, triaška, nevoľnosť, kolaps až tepelný šok.
Dve tretiny nášho tela tvorí voda. Odhaduje sa, že človek, ktorý váži 70 kg, jej má v sebe 50 litrov. Len malá časť sa nachádza v telesných tekutinách, napr. v krvi, v lymfe, v žalúdočnom, alebo črevnom obsahu, je to asi 15 litrov. Ostatných zhruba 30 litrov vody obsahujú tkanivá orgánov vo vnútri svojich buniek.
Voda v ľudskom organizme významne ovplyvňuje metabolizmus na všetkých úrovniach. Je nosičom minerálov, stopových prvkov a pod. Každá chemická reakcia v našom organizme sa deje vo vodnom prostredí. Voda transportuje živiny ku všetkým orgánom, zásobuje nervové cesty, udržiava správnu funkčnú a reprodukčnú schopnosť našich buniek, je potrebná na plnenie všetkých úloh našej krvi a lymfy, reguluje našu telesnú teplotu. Voda navyše pomáha neustále útočiace jedy v našom organizme vyplavovať cez obličky, črevá a pokožku.
Pitný režim, teda príjem a výdaj vody, by sa mal riadiť konštitúciou človeka, vekom, aktivitou organizmu a tiež vonkajším prostredím.
Práca a pohyb v teple vedú k veľkým stratám tekutín a minerálov potením. Následný nedostatok vody vyvoláva pocit smädu, prejaví sa suchosťou slizníc, únavnosťou, malátnosťou, spavosťou, poruchou koordinácie chôdze a pohybov, znížením kožného napätia, zrýchlením pulzu, poklesom krvného tlaku. U detí môžeme často pozorovať bolesti hlavy zavinené nedostatkom tekutín. Zvýšená spotreba tekutín pri telesnom zaťažení vyplýva z toho, že väčšina energie (až 75 %) sa mení na teplo a telesná teplota sa znižuje potením. Ak nedochádza k vyrovnaniu strát tekutín a minerálov, v organizme nastáva nadmerný úbytok tekutín, tzv. dehydratácia.
Pri dehydratácii nedostatku vody v našom organizme sa v cievach a tkanivách hromadia škodlivé látky, čo preťažuje látkovú výmenu a vylučovacie orgány. Keď chýba voda v tkanivách, krv a lymfa sa zahusťujú, oslabuje sa obranný systém tela, zlyháva prenos nervových impulzov, spomalí sa aj obnovovanie buniek a človek rýchlejšie starne. Nedostatkom vody sa zhusťuje krv, tým sa zníži tlak (môže to viesť až ku kolapsu) a aj zásobovanie tkanív kyslíkom. Zhustená krv viac zaťažuje srdce, zníži sa prietok vlásočnicami... Voda je tiež dôležitá ako hlavná zložka pri vylučovaní škodlivín obličkami a zároveň je najdôležitejšia pre termoregulačné procesy a chráni organizmus pred prehriatím.
Na deficit vody nás upozorní smäd. Smäd nie je správnym ukazovateľom, kedy máme piť. Keď máme pocit smädu, je neskoro. Ak telo hlási pocit smädu, je to už volanie na poplach. S postupujúcim vekom je totiž tento pocit čoraz slabší, starí ľudia ho takmer nepoznajú.
Pitie vody
Každý by sme si mali priebežne kontrolovať celý deň množstvo vypitej vody počas celého dňa. Je lepšie piť častejšie v malých dávkach, ako raz a veľa. Čím viac sa krv zahusťuje, tým ťažšie sa naše obličky vyrovnávajú s odpadovými produktmi. V ich kanálikoch sa usadzujú soli, až vznikajú obličkové kamene.
Napiť sa hneď ráno je veľmi užitočné. Zistíme, že sa cítime lepšie, pretože črevá sa prečistia, organizmus sa primerane zavlaží, postupne sa premyjú obličky a zlepší sa krvný obeh. Pitie veľkého množstva tekutín počas jedla sa však neodporúča. Prináša to viacero problémov - riedia sa tráviace šťavy a enzýmy, časť potravy sa splachuje zo žalúdka do čreva skôr, než bola dostatočne natrávená, do žalúdka sa dostáva vzduch, ktorý spôsobuje grganie. Toto všetko má za následok nielen poruchy trávenia, ale aj zhoršené využívanie energie. Preto je najlepšie prijímať tekutiny najneskôr pol hodiny pred jedlom a zhruba pol hodiny po jedle.
Nepodceňujme ani výber nápoja -- nemá dráždiť žalúdok a má sa dobre vstrebávať. Doporučená denná spotreba tekutín je 30-35 ml na kg hmotnosti tela pri bežnom zaťažení.
Nápoje, ktoré konzumujeme, by mali mať určité vlastnosti. Najmä v lete nesmú byť príliš studené. Chladené, až ľadové tekutiny sa v organizme správajú ako voda na rozpálenej platni -- zasyčia a vyparia sa. Okrem toho zhoršujú trávenie a môžu vyvolať aj zápal sliznice žalúdka. Vlažné nápoje prechádzajú telom postupne, a osviežia ho preto omnoho viac. Presladené limonády obsahujúce viac ako 2,5 % cukru síce chutia dobre, ale príliš zaťažujú žalúdok a želané osvieženie sa nedostaví. Cukor spomaľuje vstrebávanie vody a odníma telu tekutinu na svoje spracovanie. Ak im nevieme odolať, treba ich aspoň dvoj- až trojnásobne zriediť.
Džúsy vyberajme čo najmenej sladené a ochucované, pretože takéto obsahujú väčšinou rôzne organické kyseliny, napr. kyselinu citrónovú a konzervanty. Uprednostňujme jablkový, pomarančový, ríbezľový, hroznový, ananásový a paradajkový džús, pretože obsahujú dostatok horčíka, železa a draslíka.
Pivo obsahuje látky, ktoré podporujú tvorbu žalúdočných štiav, uľahčujú trávenie, dodávajú organizmu vitamíny skupiny B a horčiny, avšak pre každodenné pitie je vzhľadom na obsah alkoholu nevhodné.
Minerálne vody majú svoje klady aj zápory. Obsahujú minerálne látky, ktoré potrebuje organizmus na každom kroku. Ako bežný nápoj však nie je vhodné piť liečivé minerálne vody, ani vody s vysokým obsahom sodíka. Vhodné je piť minerálky s nízkou koncentráciou minerálov, aby sa zložením blížili hodnotám telových tekutín a minerálnych látok v krvi. Na bežné pitie sa odporúča obyčajná pramenitá voda chudobná na minerály. Veľmi presýtené nápoje oxidom uhličitým taktiež nie sú vhodné, lebo dráždia žalúdok, prekyslujú organizmus a bublinky vyvolávajú tlak na bránicu. Minerálne vody preto treba striedať a kombinovať s vodou, bylinkovými a ovocnými čajmi, alebo čerstvými šťavami.
Na každodenné dopĺňanie tekutín sú vynikajúce nesladené bylinkové alebo ovocné čaje. Čerstvé ovocné a zeleninové šťavy posilňujú náš organizmus. Obsahujú vitamíny, minerály, účinné fytoprodukty, majú výbornú chuť a sú osviežujúce. Vhodné nápoje dopĺňa aj vhodná strava. Pri veľkých horúčavách je dobré konzumovať najmä zeleninové a ovocné šaláty, ktoré tiež zabezpečia prísun tekutín. Vysoký podiel vody majú ovocie a plodová zelenina, z nich najmä melóny, broskyne, paradajky a uhorky.
Mlieko nie je nápoj. Je to potravina, ktorá vyžaduje zložité trávenie. Vypité mlieko sa najprv zrazí na tvaroh, aby sa mohli tráviť mliečne bielkoviny. Práve tieto bielkoviny a tuky obsiahnuté v mlieku spomaľujú vyprázdňovanie žalúdka, a tým v ňom zadržiavajú tekutinu. Mlieko teda nie je proti smädu, nemalo by sa používať ako nápoj, ale ako potravina.
Naučme sa prijímať dostatok vhodnej tekutiny v správny čas! Vyskúšajme si doma akúsi spätnú kontrolu nášho pitného režimu. Hneď ráno si pripravme do väčšej nádoby dennú dávku tekutiny (napr. 2 litre) a snažme sa toto množstvo do večera vypiť. Jednoduchým ukazovateľom či dodržujeme správny pitný režim, je ranný moč. Má byť svetlý a v dostatočnom množstve. Denne by sme mali vymočiť aspoň 1 liter.
Každá strata vody, ak nie je vyrovnaná pitím, znižuje výkonnosť a pocit dobrej pohody, preto je nutné venovať jej náhrade dostatočnú pozornosť.
Autor: Anna Kubíková
