Dobrovoľní brigádnici
Na jar firma Dopring odviezla smeti, ktoré sa počas zimy nakopili a traja dobrovoľníci, dve zrelé ženy a 15-ročný študent, okolie dočistili, avšak nový odpad opäť čoskoro pribudol. Vilma Poláková z domu na ohybe cesty je presvedčená, že situácia na čiernej skládke sa za posledné dva roky zhoršila. „Boli tam pohodené aj chladničky a autobatérie, na jeseň tiež veľké množstvo tekvíc, ktoré hnili a príšerne zapáchali. Ani nás neprekvapilo, keď sa tu zanedlho objavili potkany. Samozrejme sa ich obávame,“ dodáva.
Ako ďalej uviedla, jej manžel neúnosnú situáciu už niekoľkokrát nahlásil na odbor životného prostredia na mestskom úrade, nápravy sa dosiaľ nedočkali. Preto niet divu, že súhlasí s požiadavkou ďalších dotknutých osôb, aby bol kontajner odtiaľ odstránený a zamedzilo sa možnosti tvorby divokej skládky. Podľa slov pani Polákovej káry plné smetí nevyprázdnia len vedľa kontajnera, ale nasypú aj do neďalekého potoka. „Manžel upozorňoval vodičov áut, aby sem odpad nevozili. Odpoveďou boli nadávky,“ konštatuje.
Isté riešenie: volať číslo 159
„Ak občania chcú zabrániť vzniku divokej skládky, najjednoduchšie a najúčinnejšie, čo môžu urobiť, je kontaktovať mestskú políciu,“ radí Gabriel Šurányi, referent odpadového hospodárstva Mestského úradu Levice. Súhlasný názor má aj náčelník mestskej polície Jozef Polka: „Spätne dokazovať vinu je obtiažne. Ak nás ľudia zavolajú ku konkrétnemu prípadu vývozu smetí, vieme tam byť za pár minút. Keď páchateľa pristihneme pri čine, niet viac pochybností. Nikoho netreba upozorňovať, len vytočiť bezplatnú linku 159.“
Umiestnenie veľkokapacitného kontajnera je službou poskytovanou mestom. Nejde o lacnú záležitosť, len zo Studenej doliny bolo v máji vyvezených sedem kontajnerov odpadu, do 19. júna ďalších päť. Cena jedného vývozu je 1700 korún, k tomu sa pripočítava 712 korún za uskladnenie každej tony odpadu. Spomínaných 12 kontajnerov stálo mesto 38-tisíc korún.
„Myslím si, že kontajner má v danej lokalite svoje opodstatnenie. Keď tam od novembra do marca nebol, vznikla divoká skládka, ktorú mesto dalo odviezť honkou,“ konštatuje G. Šurányi. Mrzí ho nedisciplinovanosť ľudí, bioodpad určený na kompostovanie je v kontajneri pomiešaný so všetkým možným, a tak ho treba triediť. Je však presvedčený, že v lokalite je viacero záhradkárov, ktorí kontajner využívajú na určený účel a jeho odstránenie by privítali s nevôľou.
Vody bolo po členky
Rovnako ako špina a riziko šírenia infekcií trápi ľudí, ktorí v danej lokalite vlastnia nehnuteľnosti, aj upchatý jarok, ktorý by mal odvádzať prívalové vody. Kedysi funkčný jarok zachytával a odvádzal dažďové vody, dnes ho zbadá len ten, kto vie, že by tam mal byť. Tým pádom nemôže plniť ani svoju funkciu a v časoch výdatných zrážok sa jeho okolie zalieva vodou, ktorú kanál nestíha zachytávať.
Tibor Huszár z domu oproti ceste vedúcej do Studenej doliny prízvukuje: „Táto oblasť je záplavová, nemá tu čo hľadať ani kontajner, tobôž smetisko.“ Ján Dióši dodáva, že počas prudkých lejakov stála voda na ulici až do výšky členkov. Záhradkári upozorňujú, že v intenciách zákona o ochrane pred povodňami samotné mesto nedodržiava svoje nariadenie, keď v aktívnej zóne inundačného územia umiestnilo veľkokapacitný kontajner a nepostihuje tých, ktorí tam vyvážajú odpad.
Prednosta levického mestského úradu Štefan Jurák oponuje, že v čase hroziacich prívalových vôd, teda na jar a na jeseň, tam kontajner nie je. „Smeti však sú,“ dodáva. Práve kontajner by mal zamedziť vytváraniu skládky aj za cenu, že odpad je nutné dodatočne triediť. Tiež zastáva názor, že ukladaniu smetí sa dá zamedziť jedine upozorňovaním na tých, čo tak robia. Stačí nahlásiť mestskej polícii, ktorá by páchateľov prichytila. Prednosta úradu garantuje anonymitu občanov, v záujme vyriešenia situácie je ale nevyhnutná ich súčinnosť.
Rozpočet ráta
s vyčistením jarkov
Jarné prívalové vody narobili značné škody aj na obrobených poliach na konci Studenej doliny. V šírke desiatich metrov si voda vyryla cestu zoranými poliami, pritom obnažila v zemi uložené vodovodné potrubie. Nemuselo by k tomu dôjsť, ak by sa nevyskytlo hneď niekoľko „keby“. Keby odvádzací jarok nebol znefunkčnený, umelo vytvorený vyvýšený pôdny ostrovček popri poľnej ceste nespôsoboval eróziu a výstavbou vodovodu nebola narušená súdržnosť zeminy.
Majitelia nehnuteľností v Studenej doline a pracovníci Mesta Levice si už niekoľkokrát vymenili korešpondenciu. Ostatná sa týkala dodržiavania protipovodňových opatrení, medzi ktoré patrí aj prehĺbenie jarku na odvádzanie prívalových vôd v Studenej doline. Obyvatelia mesta to opakovane požadujú už od roku 1992. Tento dlhotrvajúci stav sa má konečne zmeniť. V rámci projektu ochrany pred povodňami je v rozpočte mesta schválených 550-tisíc korún na vyčistenie jarkov od Nixbródu až po Pivničnú ulicu. „Mesto sa problémom zaoberá už druhý rok, otázkou bol nedostatok finančných prostriedkov,“ uviedol Š. Jurák. Po prehĺbení jarkov by aj pozemky v Studenej doline mali byť uchránené pred zaplavovaním. Katarína Lalíková
