Podľa vyjadrenia epidemiologičky Ziny Košťanovej z Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Žiari nad Hronom, „s infikovanými kliešťami kliešťovej encefalitídy sa môžeme stretnúť najmä v lokalite Trnavej Hory, Banskej Štiavnice a Novej Bane, zatiaľ čo s nakazenými kliešťami na boreliózu na celom území. Vírusy kliešťovej encefalitídy sa nachádzajú v tele hlodavcov a vysokej lesnej zveri. Kliešte sa infikujú cicaním krvi zvierat, preto sú najčastejšími prenášačmi vírusov. Kliešťová encefalitída má dve fázy a zvyčajne sa začína príznakmi podobnými chrípke, ako sú bolesť hlavy, svalstva, malátnosť, zvýšená teplota až horúčka, nevoľnosť a zvracanie. V druhej fáze môžu nastúpiť intenzívne bolesti hlavy, stuhnutie šije, príznaky zápalu mozgu alebo mozgových blán. Ochorenie sa zvyčajne končí uzdravením, ale v niektorých prípadoch zostávajú trvalé následky, napríklad obrna, chronické bolesti hlavy, poruchy koncentrácie, znížená výkonnosť či depresia. Zriedkavo môže dôjsť až k úmrtiu.“
Ochorieť nemusíme iba vtedy, keď sa na naše telo prisaje infikovaný kliešť. Ochorieť môžeme aj po konzumácii nepasterizovaného mlieka, kozieho, kravského i ovčieho, a tiež mliečnych výrobkov z neho, na čo treba pamätať pri ochutnávke salašníckych produktov.
Pôvodcom ochorenia s názvom lymská borelióza nie je vírus, ale baktéria Borrelia burgdorferi (nazvaná po svojom objaviteľovi Burgdorferovi). Názov ochorenia vznikol podľa amerického mestečka Old Lyme, kde v roku 1975 chorobu zistili a identifikovali. V prvom štádiu ide o kožné príznaky. Miesto, kde kliešť na nás parazitoval, začervenie, opuchne, červená škvrna sa šíri do okolia, v strede postupne bledne, ale červené okraje zostávajú. Môžu sa objaviť aj ďalšie príznaky, podobné chrípke.
Účinná očkovacia látka proti lymskej borelióze zatiaľ neexistuje, ochorenie sa lieči antibiotikami. Proti kliešťovej encefalitíde je k dispozícii očkovacia látka, zdravotná poisťovňa ju však neuhrádza. Podáva sa v troch dávkach, optimálne je začať s očkovaním v zimných mesiacoch, účinná je tri roky.
„Ak sa predsa len kliešť na vás prisaje, odstráňte ho čo najskôr,“ radí epidemiologička Košťanová, „najneskôr do 24 - 48 hodín, tak sa vyhnete možnému infikovaniu.“ Kliešť do rany vylučuje látky znecitlivujúce miesto prisatia a zabraňujúce zrážaniu krvi, aby tak oklamali organizmus hostiteľa. Výlučky kliešťa môžu obsahovať pôvodcu nákazy, preto dĺžka prisatia kliešťa úmerne zvyšuje pravdepodobnosť prenosu nákazy. „Domnienka, že kliešťa treba najskôr pridusiť olejom, je už prekonaná,“ hovorí epidemiologička Košťanová, „pretože pri pridusení a stlačení vylučuje obsah čriev do organizmu hostiteľa. Optimálne je ho vykývať pinzetou, nie holými rukami, pretože vírus či baktéria sa môže dostať do záderu na prste. Vhodné je tiež použiť gázu a mydlovú vodu a miesto dookola potierať, kliešť sa vzdá hostiteľského miesta sám.“