Najstarším a najvýznamnejším remeslom bolo hutníctvo, ktoré bolo vyvolané samozrejmou potrebou výroby poľnohospodárskeho náradia a zbraní. Naši predkovia prevzali výrobné postupy z keltského a rímskeho železiarstva, ale neskôr vytvorili aj vlastnú technológiu spracovania železa v redukčných peciach. Vytvárali sa takzvané železiarske osady.
Druhým najvýznamnejším remeslom bolo kováčstvo. Kováči pracovali buď priamo na hradiskách alebo v osadách v blízkosti centier. Aj v Tekove sa našli kováčske nástroje, ako sú kliešte, kovadliny, pílky, priebojníky, kladivá, sekáče a vrtáky. Kováčske dielne spotrebovali veľké množstvo dreveného uhlia, ktoré vypaľovali v jamách alebo v milieroch. Aj v Tekove boli zamestnanecké osady, napríklad Nová Baňa, Rudno nad Hronom, Rudník. Ich názvy sú odvodené od staroslovanského názvu Rudnici, Ridza – Redzäne.
Ďalším významných remeslom bolo hrnčiarstvo. Typická bola keramika vyrábaná podomácky, ale aj keramika vyrobená v špecializovaných hrnčiarskych dielňach. Naši predkovia vyrábali keramiku na hrnčiarskom kruhu s nožným pohonom. V Nitre – Lupke bolo nájdených sedemnásť hrnčiarskych pecí. Väčšie množstvo žarnovov na mletie obilia, ale aj rudy sa našlo v Bíni.
Je pravdepodobné, že naši predkovia sa dostali do styku so zvyškami rímskych stavieb postavených z kameňa a tehly. Možno narazili aj na niektoré keltské opidá. O existencii kláštora vo Svätom Beňadiku hovorí listina z roku 1075. Z toho istého roku je známa aj kaplnka svätého Martina a kostol vo Dvoroch nad Žitavou a drevená, neskoršie už murovaná kaplnka v Kňažiciach, dnešné Zlaté Moravce. Už začiatkom 12. storočia boli postavené kostoly, ktoré počítame medzi najstaršie v Tekove – v Dražovciach, Párovciach, Koliňanoch, Kostoľanoch nad Tribečom a Chalmovej. Najstaršia zachovaná rotunda v Tekove je v Bíňi, je to kostol zasvätený dvanástim apoštolom. Kláštorný kostol bol postavený v Klížskom Hradišti, Ludaniciach a Bratka v Leviciach.
Miroslav Pius
