Ako v Kremnici svätých vešali

ili, že farský kostol treba zrúcať. Najskôr ho vyprázdnili. Mestský hasičský zbor svätým (sochám) kládol okolo krku žinky, vyťahoval ich do výšky a oblokmi pratal z chrámu. Sochy sa potom rozbehli po druhých kremnických kostoloch, ale ľud si povšimol, akým nedôstojným spôsobom boli sochy odstraňované z kostola a smial sa ešte dlho po skutku, že v Kremnici svätých vešali.
Tento chrám Panny Márie, ktorý sa spomína už v roku 1393, bol určite plný kultúrnych pamiatok všetkého druhu. Stál na Štefánikovom námestí povyše morového stĺpu. Bol niekoľko razy prestavaný a vybavovaný stále novými sochárskymi dielami, veď pri poslednej prestavbe chrámu v rokoch 1755 – 1756 žil a tvoril v Kremnici slávny majster Dionýz Staneti. Žiaľ, z tejto prestavby sa občania netešili dlho, lebo pravdepodobne následkom intenzívnej baníckej činnosti sa tzv. tekuté piesky, na ktorých je námestie vybudované, pohli. Tým sa narušila statika chrámu a v roku 1880 musel byť zbúraný.
Vráťme sa však ku spomínaným sochám svätých. Podľa posledných výsledkov bádania je dnes známych 34 sôch z tohto chrámu, ktoré sa nachádzajú na rôznych miestach. Z nich 25 je v Múzeu mincí a medailí v Kremnici, dve sochy sú v kostole v Tesárskych Mlyňanoch, ďalšie dve sú v Maďarskej galérii v Budapešti, jedna v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave, dve v Slovenskej národnej galérii a jedna socha je v Slovenskom banskom múzeu v Banskej Štiavnici. Nuž, poriadne sa „rozbehali“ po svete.