a tom aj Kopernica pri Kremnici. Medzi približne štyristo obyvateľmi žije viac ako tridsať vdov, no iba jediný vdovec.
„Medzi vdovami a vdovcami je naozaj značný nepomer. Možno by to stálo aj za nejaký sociologický výskum, no na ten obec nemá peniaze,“ hovorí starosta Kopernice Ivan Horík. Mnohé vdovy sú pomerne mladé, takže o mužov prišli skoro. „Prevažná časť z nich má okolo šesťdesiatky, no sú vdovami už roky. Muži im naozaj zomierali dosť mladí,“ dodáva starosta. Jeden z dôvodov vidí v ťažkej a rizikovej práci, za ktorou dochádzali: „Viacerí robili v uhoľných baniach na Handlovsku, alebo v rudných baniach v Kremnici. Hlavne uhoľné bane sa mohli viacerým podpísať na zdraví, niektorí trpeli na ochorenia spojené so zaprášenými pľúcami,“ hovorí.
Ženy zrejme aj o čosi viac dbali o svoje zdravie. V mnohých rodinách si dodnes uchovávajú recepty známej kopernickej liečiteľky Terézie Münichovej. Tá bola na začiatku 20. storočia taká známa, že za ňou vraj z letného sídla v Bystričke pri Martine chodil aj prezident Masaryk.
Starosta Horík dodáva, že obec sa snaží svojim vdovám pomáhať. „Nemajú ľahký život a tak sa im ho aspoň občas snažíme spríjemniť. Robíme pre nich stretnutia, aby zabudli na ťažkú ekonomickú situáciu a samotu, “ tvrdí starosta. Na myšlienku organizovať stretnutia vdov prišla pred časom 67- ročná Júlia Ertlová. Sama je vdovou už dvadsať rokov a za ten čas sa musela naučiť obracať v živote bez chlapskej pomoci. „Mala som veľmi dobrého muža, o to ťažšie som to spočiatku znášala. Človek sa však musí naučiť so životom pobiť,“ dodala. Vychovala aj štyri dcérine deti a dnes sa najviac teší na to, že vnuka čaká promócia. Trocha ju mrzelo, keď na posledné stretnutie neprijali pozvanie všetky vdovy. „Niektoré akoby sa ostýchali, aj keď nie je za čo. Najbližšie nás určite bude viac,“ hovorí. Sama si nedokáže vysvetliť, prečo počet vdov tak vysoko prevyšuje vdovcov. „To sa jednoznačne nedá povedať, aj keď je to zaujímavý moment. My sa skôr venujeme tomu, aby sme si mohli vzájomne pomôcť a potešiť sa.“
