Tento rok koncom apríla začal v Leviciach fungovať Klub abstinentov. Jeho zakladateľom je Pavol Nevizánsky: „K založeniu klubu ma viedol podnet od odliečených pacientov, ktorí mi dali plnú dôveru, aby som klub viedol. Sám abstinujem dvanásty rok a mám skúsenosti s klubovou činnosťou. Poslaním nášho klubu je združovať spoločenstvo dobrovoľníkov, ktorí zakúsili úskalia závislosti a dnes žijú triezvym a zdravým štýlom, ale aj rodinných príslušníkov a ľudí, ktorí presadzujú zdravý životný štýl bez závislosti. Klub je ešte len v zárodku a členovia stále pribúdajú, čo je dobre.“ Podľa jeho slov má levický klub dobrú spoluprácu s Protialkoholickou liečebňou v Hronovciach, ako aj s inými klubmi na Slovensku, napríklad Majákom vo Veľkom Záluží, Klubom abstinentov v Trenčíne – KAT a A-klubom v Trnave.
Prvým krokom k liečeniu od akejkoľvek závislosti je podľa P. Nevizánskeho jej priznanie. „Treba zmeniť životný štýl aj priateľov,“ hovorí predseda klubu, „dobré je, keď do klubu chodia manželské páry alebo abstinujúci s celou rodinou, pretože tejto problematike často nerozumejú ani manželky či partnerky. Postihnutá je prakticky celá rodina.“ Stretávanie sa s ľuďmi, ktorí majú rovnaký problém, je podľa neho veľmi dôležité: „Je to také dobíjanie batérií.“
Členovia klubu na stretnutiach hovoria o svojich problémoch a trápeniach, navzájom si radia a pomáhajú. Nechýbajú tam ani rodinní príslušníci niektorých z nich. Abstinenti sa stretávajú raz do mesiaca neďaleko levickej železničnej stanice. Chodia aj na výlety s klubmi z iných miest.
Podľa P. Nevizánskeho závislosti zvyčajne idú ruka v ruke. On sám abstinuje aj od cigariet a gamblerstva (hazardného hráčstva). „Môj prvý kontakt s alkoholom bol veľmi skoro. Najskôr na oblievačkách, potom na diskotékach, neskôr na učňovke a aj na vojne... Začal mi chutiť, potom som ho vyhľadával a chutil mi veľmi dlho... Mal som štyridsaťdva rokov, keď som išiel na liečenie,“ hovorí P. Nevizánsky.
Čo ho napokon prinútilo liečiť sa? „Už som nevedel žiť s alkoholom ani bez neho. Chcel som sa prepiť na druhý svet, chcel som zomrieť... Nevedel som to korigovať, pil som veľké množstvá alkoholu... Neviem, či ma osvietilo, ale povedal som si: Keď neviem zomrieť, tak potom asi musím žiť.“
Pavol Nevizánsky je vyučený kamenár, z prvého manželstva má dve dospelé deti, z druhého malú dcérku. Tá sa mu narodila už počas abstinencie. Ani rozpad druhého manželstva však nebol pre neho dôvodom, aby sa vrátil k pitiu. „Aby sa zabránilo recidíve, je dôležité stretávať sa ľuďmi, ktorí tiež abstinujú a nezabúdať na absolvovanú liečbu,“ zhodujú sa členovia klubu. A ako začať abstinovať? „Základom je priznanie, že som závislý, nájdenie samého seba a pracovanie na sebe,“ hovorí P. Nevizánsky. Zároveň dodáva, že je na seba hrdý, pretože sa mu podarilo zvíťaziť nad závislosťou.
KarinaNémethová
