Písal sa rok 1993 a futbal v tejto obci smeroval k lepšiemu. Seniori Hronských Kľačian postupne patrili medzi najlepšie mužstvá v okrese a zákonite postúpili do V. ligy. Lenže prišiel čas a Miro na čas od kľačianskeho futbalu odchádza. „Pre pracovné povinnosti sa sťahujem s celou mojou rodinou na určitý čas do Malajzie, kde však určite pri športe zostanem. V auguste už budem mimo Slovenska a určite mi bude za kľačianskym futbalom smutno. Niečo sa nám podarilo vybudovať, ale keď sa časom vrátim domov, v načatej práci chcem pokračovať aj naďalej. Mrzí ma to, že musím prestať, veď sme skultúrnili futbalový štadión, dosiahli nejakú futbalovú úroveň, ale život ide ďalej.” Niekto zrejme prevezme v H. Kľačanoch po M. Bôžikovi futbalové funkcie, inej cesty niet. „Keďže by som mal fungovať v Ázii ako licenčný manažér FIFA, budem v Malajzii niekoľko rokov a svoje teritórium budem chcieť rozložiť po viacerých krajinách, aj smerom do Európy. Možno tam budem rok, možno viac, teraz ťažko povedať.”
Syn Matúš úspešne hrával futbal za starších žiakov v Leviciach, od novej sezóny mal byť z neho mladší dorastenec. „Matúšovi sa do Malajzie príliš nechce, je to preňho veľká neznáma. Doma má množstvo kamarátov, ale verím, že si ich nájde aj v novom prostredí. Chcem ale, aby sa futbalu venoval aj tam.”
Futbalové MS
videl na vlastné oči
Spolu s prezidentom Malajskej futbalovej federácie sa zúčastnil jedného zo zápasov MS v Nurnbergu. O tom že v Nemecku zvládli futbalový šampionát na výbornú, nik pochybovať nemôže. „Bol som na zápase Japonsko – Chorvátsko. Kulisou som prekvapený nebol, čakal som, že bude skvelá a zaspomínal som si na roky strávené v Malajzii, keď som hrával aktívne aj ja. Tiež tam boli podobné návštevy. Páčilo sa mi na fanúšikoch oboch táborov, že prišli na MS povzbudzovať a dokonca sa spolu fotili, čo bolo dosť nečakané. Oba tábory povzbudzovali po celý čas a hráčom na hracej ploche sa muselo hrať perfektne. Hoci sme absolvovali bezpečnostné prehliadky, všetko išlo pomerne hladko a žiadne dlhé fronty sa netvorili. Aj keď bolo vypredané, do útrob štadiónu sa vchádzalo viacerými vstupmi a všetko malo naozaj hladký priebeh. Nemci naozaj zorganizovali skvelý futbalový festival a urobiť niečo podobné u nás vlastne ani nie je možné. Mal som sa zúčastniť semifinále, no pre pracovné povinnosti prezidenta Malajského futbalového zväzu, s ktorým som v Nemecku bol, sme sa duelu nezúčastnili. Možno ak by hrala v semifinále Brazília...Nasadenie hráčov v zápase, ktorý sa hral o 15.00 hodine bolo úžasné. Všetci „jazdili” od začiatku až do konca a keď to zrovnám s nasadením u nás, tak rozdiel bol priepastný.”
Na Slovensku s organizáciou takéhoto podujatia môžeme iba len snívať, kto bude chcieť v najbližších rokoch vidieť na vlastné oči MS, či ME vo futbale, bude musieť cestovať do zahraničia. „Malajzia by šampionát zvládla skôr, veď niekoľko ich štadiónov už teraz spĺňa podmienky FIFA a prednedávnom usporiadala MS v kategórii do 19 rokov a to naozaj úspešne.”
Na záver rozlúčka
proti bývalým reprezentantom
Hody sú na dedine veľkým sviatkom, H. Kľačany nevynímajúc. Futbalový svetobežník M. Bôžik sa so svojimi chcel rozlúčiť naozaj, ako sa patrí. „V rámci mojej rozlúčky sme usporiadali exhibičný zápas proti bývalým reprezentantom Slovenska, či Československa. Zostava našich súperov mala naozaj hviezde obsadenie, keď sa proti nám postavili V. Kinder, M. Zeman, M. Soboňa, Ľ. Luhový, J. Timko, či R. Tomaschek. V posledných rokoch sme už tradične na kľačianske hody hrali podobný zápas, ale tentoraz prišli reprezentanti v silnom zložení. Niektorí z nich dokonca stále ešte aktívne hrávajú futbal aj v III. lige.” Ako dopadne futbal v H. Kľačanoch, či nájdu nového sponzora, prezidenta, či hráča v jednej osobe, ťažko povedať. Ba skôr, určite nie, všetky tieto funkcie zvládnuť každý nedokáže. Mirove funkcie budú musieť prevziať viacerí.
ROMAN UHNÁK
