Prolaps srdcovej chlopne
Otázka: Som dvadsaťročný futbalista a pri vyšetrení srdca mi zistili prolaps mitrálnej chlopne. Nemám vôbec žiadne ťažkosti, ale lekár mi zakázal hrať futbal. Doposiaľ mi pri lekárskej prehliadke nikdy nič nenašli - až teraz, keď nás poslali na echokardiografické vyšetrenie. O čo vlastne ide?
Je to problém, pri ktorom nastáva balónovité vydúvanie (prolaps) jedného alebo oboch cípov srdcovej chlopne, regulujúcej systémom “záklopky” prietok krvi medzi ľavou predsieňou a komorou srdca športovca. Prolaps najčastejšie vzniká pri zápalových zmenách srdcového svalu (najmä po prechodených angínach a chrípkach). Zvláštnosťou nie je ani jeho dedičnosť a rodinný výskyt. Vyskytuje sa asi u 5 percent športovcov a častejšie sú postihnuté ženy. Zistenie tohoto problému sa opiera hlavne o echokardiografické (ultrazvukové) vyšetrenie - existujú jednotné diagnostické kritériá prolapsu ako aj klasifikácia jeho závažnosti, ktorá sa odporúča hodnotiť podľa prítomnosti a stupňa nedostatočného uzatvárania (doliehania) „záklopky“, spôsobujúcej spätný tok krvi z komory do predsiene. Vysoký stupeň nedostatočnosti uzatvárania chlopne kvôli prolapsu znamená zvýšené riziko vzniku závažných komplikácií (infekcia výstieľky srdcových dutín, poruchy rytmu) a náhlej smrti. Naopak - prognóza prolapsu bez porúch prietoku je rovnaká ako u zdravých športovcov, a preto nie je potrebné obmedzovať ich fyzickú aktivitu. Všetko závisí od presnosti a kvality zistenia i posúdenia závažnosti, ktoré vykonáva telovýchovný lekár v spolupráci s kardiológom. Obmedzovanie športovania je na mieste, ak športovec s diagnózou prolapsu mitrálnej chlopne prekonal nevyjasnenú stratu vedomia (synkopu), máva bolesti hrudníka („za kravatou“), po telesnom zaťažení u neho vznikajú poruchy srdcového rytmu a na ekg má špecifický nález. Zvýšenú opatrnosť treba zachovať, ak sa v rodine vyskytuje prípad náhleho úmrtia u pokrvných príbuzných. Inak môže športovať bez obmedzenia, ale musí byť trvalo sledovaný a kontrolovaný a pravidelne (najlepšie každý štvrťrok a po prechodení angíny či chrípky ihneď) absolvovať záťažové a kompletné echokardiografické vyšetrenie.
Hernia je pruh či prietrž
Otázka: Som 17-ročný futbalista a kvôli bolestiam pravej slabiny som navštívil lekára. Ten mi povedal, že mám pravdepodobne inguinálnu herniu alebo slabé a mäkké trieslo a že to treba operovať. Vysvetlíte mi, o čo vlastne ide?
Hernia - prietrž, pruh je vyklenutie brušnej steny, najčastejšie v oblasti slabiny (inguina, trieslo). Je buď vrodené, alebo k nemu dochádza pri oslabení (v tomto prípade) prednej dolnej brušnej steny, prípadne pri deformácii slabinového kanála. Najčastejšie vzniká zdvíhaním nadmernej váhy alebo nekoordinovaným pohybom - prudkým švihom, vkôzačkou, po náraze. Niekedy je príčinou aj výrazný nepomer medzi silou stehenného a brušného svalstva, ale veľmi často aj zlé rozcvičenie pred záťažou. Oslabená brušná stena sa natrhne z vnútornej strany a cez túto trhlinku sa môže vyklenovať obsah brušnej dutiny do priestoru, kde normálne nemá byť. Prietrž však nemusí byť vidieť, ale môže byť „iba“ bolestivá. Nemusí byť závažným zdravotným problémom, pokiaľ nedôjde k priškripnutiu (strangulácii), čo spôsobí poruchu krvného zásobovania a tým odumieranie (gangrénu) tkanív v prietržnom vaku, ktorý sa môže prederaviť a vtedy už ide skutočne o život.
Liečba je výlučne operačná a operuje sa buď klasicky, alebo laparoskopicky. Pri laparoskopickej operácii, ktorá sa robí v celkovej anestéze (pacient sa uspí), sa na natrhnuté miesto pripevní sieťka, ktorá zabraňuje vyklenovaniu obsahu hernie, podobne sa to robí sieťkou aj pri klasickej operácii, ale väčšinou sa natrhnuté miesto prešíva vo viacerých miestach čím sa brušná stena v danom mieste spevní a zabráni sa jej opätovnému natrhávaniu.
Kľúčovou dierkou do kĺbu
Otázka: Môj 17-ročný syn, ktorý hrá futbal, sa podrobí operácii kolena kvôli roztrhnutému prednému krížnemu väzu a poškodeniu oboch meniskov. Jeden lekár mu navrhol elegantnú artroskopiu s malými rezmi na koži, iný zasa zákrok tradičným spôsobom. Nevieme sa rozhodnúť. Ja som mal podobné zranenie a po klasickej operácii som viac ako rok nehral...Je naozaj artroskopia takou skvelou metódou, že dokáže riešiť aj komplikované kĺbové poškodenia?
Pred niekoľkými rokmi znamenala operácia ktoréhokoľvek kĺbu veľkú dlhú jazvu a veľmi dlhú pooperačnú rekonvalescenciu. Dnes je tu možnosť nazrieť do kĺbu a prípadne ho operovať „cez kľúčovú dierku“ - artroskopicky (z gréčtiny: arthron - kĺb, skopein - pozorovať). Metóda pomáha diagnostikovať alebo operačne ošetriť množstvo kĺbových ochorení a zranení, vrátane poškodení šliach, väzov a chrupaviek. Cez narezané otvory veľkosti 3 až 10 milimetrov (od prípadu k prípadu) vsunie lekár artroskop - prístroj široký asi ako ceruzka, ktorý má v sebe zdroj svetla a kameru snímajúcu obraz. Do kĺbu zároveň priteká roztok špeciálneho zloženia, ktorý preplachovaním priestoru zlepšuje viditeľnosť. V zväčšenej podobe môže sledovať operačný tím svoje pole pôsobenia na monitore. Zvyčajne sa takto kontroluje najmä koleno, ale aj rameno, lakeť, bederný kĺb a ďalšie kĺbne spojenia. Samotné vyšetrenie trvá 20 až 40 minút a pokiaľ sa tím rozhodne okrem diagnostikovania aj operovať, vsunie operačné nástroje (cez artroskop, niekedy cez ďalší malý rez v okolí kĺbu) a pracuje. Výhodou zákroku je, že operovaný odchádza pár hodín po ňom domov “po svojich” (ide o metódu tzv. jednodňovej chirurgie). Ak ale musí v nemocnici zostať, jeho pobyt nepresiahne zvyčajne dve noci. Mimoriadne dôležitou je, okrem perfektného operačného zákroku, rehabilitačná starostlivosť. Tá zvyčajne začína už pred operáciou - postihnutý trénuje pod dozorom príslušné svalstvo a pohyblivosť tak, aby vlastná operácia znamenala iba “krátke prerušenie” v rehabilitácii. Po operácii závisí potom návrat do tréningového procesu (môže byť už po dvoch týždňoch!) od zložitosti zákroku, ale aj od precíznej pooperačnej starostlivosti (pozor na zápaly, infekcie, „mravenčenie“ a iné podozrivé okolnosti) a kvality fyzioterapeutických cvičení.
Suchá sliznica nosa
Otázka: V zime sa zdržiavam vo vykurovaných priestoroch a veľmi často mávam sucho v nose, spojené s pocitom jeho upchatia, čo sťažuje dýchanie. Situácia sa zhoršuje v telocvični, kde je veľmi zlý vzduch. Žiadne kvapky, a užívam ich vo veľkej miere, mi pritom na zlepšenie nepomáhajú. Lekár povedal, že si mám nos vyplachovať slanou vodou. Na čo je to dobré?
Pocit zapchatého nosa vzniká niekedy následkom zhoršenia funkcie jeho „výstieľky“ - sliznice, ktorá je zvyčajne vysušovaná najmä pôsobením vzduchu vo vykúrených miestnostiach. Vlhkosť takýchto priestorov je často veľmi nízka (25-28 % namiesto požadovaných 45-50 %), čo má na organizmus deštruktívne účinky v podobe odvodnenia pokožky a slizníc. Na ilustráciu - získanie požadovanej vlhkosti v miestnosti vykúrenej na 23 stupňov vyžaduje dodať počas dňa okolo deväť litrov vody na odparenie, nestačí teda mokrý uterák prehodený cez radiátor... Problém úplne nerieši ani časté vetranie. Preto je vhodná pravidelná hygiena nosa a zvlhčovanie jeho sliznice. Ranné vyplachovanie fyziologickým roztokom slanej vody viackrát v týždni je výbornou prevenciou proti vysychaniu slizníc nosa a rôznym infekčným ochoreniam. Rozličné vedecké štúdie tento starý čínsky recept potvrdzujú. Časté používanie nosových kvapiek totiž problém nerieši - ich dlhodobým pôsobením dochádza skôr k poškodeniu (stenčeniu) nosovej sliznice. Kvapky sa môžu užívať iba obmedzený čas (maximálne týždeň) - fungujú totiž na princípe zužovania ciev a obmedzenia prekrvenia nosa, pričom viaceré z nich môžu viesť k návykovosti.
Aktuálne očkovanie
Otázka: V lete často trénujeme blízko lesa a kríkov, kde je bohatý výskyt kliešťov. Na mnohých z nás sa často zachytávajú a masér má veľa práce s ich vyťahovaním. Nerobili sme si z toho nič, ale jeden spoluhráč ochorel na zápal mozgových blán a doposiaľ nehrá. Všetkým nám odporúčajú, aby sme sa nechali zaočkovať. Máme tak urobiť?
Pokiaľ sa nechcete každé leto strachovať či kliešť, ktorého ste si odstránili z nohy, nebol náhodou infekčný a či sa u vás neprejaví životunebezpečná encefalitída - infekčné ochorenie mozgu a mozgových blán, dajte sa očkovať. Netreba s tým veľmi otáľať, lebo táto infekcia môže spôsobiť ťažké a nezriedka nezvratné poškodenie zdravia. Spočiatku sa ochorenie prejavuje podobne ako chrípka (teplota, malátnosť, únava, bolesti hlavy), a tak sa aj lieči. Ale neskôr, po niekoľkých dňoch úľavy a optimizmu, nastúpi razantnejším spôsobom. Sprevádza ju zvracanie, vysoké horúčky, závrate, kŕče, zimnice, podráždenosť na svetlo v očiach a pri neliečení postupné ochrnutie. Rekonvalescencia po úspešnej liečbe trvá tri mesiace a viac, často však pretrvávajú dlhotrvajúce následky v podobe úporných bolestí hlavy. Určite je preto už pri prvých príznakoch vhodné podrobné internistické a neurologické vyšetrenie, ktoré dokáže odhaliť príčinu problémov.
