Nedeľa, 24. január, 2021 | Meniny má TimotejKrížovkyKrížovky

Prechodný domov mám v Kanade, ale moje srdce patrí rodnej zemi

Africké legendy sú veľmi späté s nádhernou a divokou prírodou čierneho kontinentu. Pôvodný Afričan žije v chatrči z drevených konárov, strechu má z vysušenej trávy alebo rákosia, varí si na zemi pred domčekom a vo vnútri býva celá rodina.


Niekedy si vyplní škáry v stene hlinou či blatom, aby mal útulok teplejší. Takýchto pár domčekov je usporiadaných v kruhu, možno sto až dvesto metrov širokom a okolo chatrčí je vysoký kolový plot. Takáto osada alebo dedinka sa nazýva v južnej časti Afriky kraal. Večer zaženie Afričan svoje stáda kôz a oviec do kraalu, aby ich chránil pred nebezpečnými šelmami. Vedľa osady bývajú polia, na ktorých ženičky usilovne pracujú. V noci má zase starosti, aby mu dozrievajúcu úrodu nezožrali iné zvieratá, bylinožravce. Odplašiť takú antilopu to je hej, ale čo keď príde stádo slonov alebo hrochov? Darmo budeš kričať a celú noc búchať na hrncoch, po čase si títo obri zvyknú na to, že im veľmi ublížiť nemôžeš. Ráno nájdeš zničené polia a úrodu.

Skryť Vypnúť reklamu

Pri čítaní týchto riadkov v dvojmesačníku Zbrane, strelci a lovci som na chvíľu mala dojem, že ich autor sa nechal inšpirovať klasikom slovenskej literatúry Ľudom Ondrejovom, ktorý vo svojich knihách opisoval krásnu africkú prírodu a zaznamenal mnohé príhody z divočiny tak, akoby ich sám naozaj bol prežil. Ľudo Ondrejov v Afrike nikdy nebol. Peter Čekovský, autor hore uvedeného úryvku, ktorý v súčasnosti žije v Banskej Štiavnici, však Afriku pozná a pokladá ju takmer za svoj druhý domov. Ba vlastne tretí, pretože jeho druhým domovom je Kanada. Že sa vám to zdá trocha zamotané? Poďme teda pekne po poriadku.
Vysoký štíhly pán so zaujímavým prízvukom prežil svoje detstvo a mladosť v Prešove a v Bratislave. Túlavé topánky si prvýkrát obul už v dvadsiatke, keď emigroval ako mladý študent chemicko – technologickej fakulty do Švédska. Písal sa rok 1968, ruské vojská sa neslávne zapísali do našich novodobých dejín. Peter Čekovský si povedal, že skúsi šťastie chytiť za pačesy. Odišiel do Švédska. Netušil, aké problémy budú mať jeho rodičia a dvaja bratia. Začas to ešte išlo, rodina svorne tvrdila, že Peter študuje v cudzine. Ono to vlastne aj bola pravda, skutočne študoval vo švédskom Upsale ekonomiku a informatiku. „Býval som v internáte, škola mi pomohla vybaviť si pôžičku, no aj tak som bol nútený privyrábať si v nemocnici, kde som sa zamestnal ako ošetrovateľ. Samozrejme, bez kvalifikácie som robil len hrubú prácu. O tom, že som si nežil nad pomery, najlepšie svedčí fakt, že pri mojej výške 193 cm som vážil len 78 kíl,“ spomína si.
Vo Švédsku nadviazal mladý študent aj kontakty s ostatnými emigrantmi. „Švédi mi pripadali dosť chladní, hoci musím povedať, že čo sa týka skromnosti, poriadkumilovnosti a vzťahu k prírode, je to obdivuhodný národ. Mojimi kamarátmi boli predovšetkým emigranti z Poľska. Rýchlo som sa popri švédčine naučil aj po poľsky.“ Zaujíma nás, či mu nechýbala rodina. „Iste, chýbali mi bratia a rodičia, ktorých som prvýkrát po emigrácii stretol v Maďarsku v roku 1976. Dovtedy sme si len písali listy.“ Ešte však musel uplynúť nejaký ten čas, kým mohol Peter Čekovský pricestovať za svojimi najbližšími na Slovensko. Bolo to tesne pred nežnou revolúciou v roku 1985. „Pricestoval som na Vianoce, no aby to vôbec bolo možné, musel som sa vzdať československého štátneho občianstva. Medzitým som už mal kanadské. Vrátil som sa teda ako turista 3 mesiace pred otcovou smrťou. Zaplatil som vtedajšej československej vláde za štúdiá 2000 dolárov. To bola tiež jedna z podmienok môjho návratu.“ O tom, že Peter Čekovský mal skutočne zaujímavý život, svedčia ďalšie fakty. Zrejme mu sudičky v kolíske prisúdili, že sa stane svetobežníkom. Vo Švédsku žil 7 rokov, po ukončení štúdia pracoval 2 roky ako programátor v Gotteborgu, ale po čase ho to začalo viac ťahať do Anglicka. „Našiel som si prácu cez počítačový časopis. Robil som tam projekty, no popritom som pracoval aj v Dánsku a Taliansku.“ Vysvetľuje, že jeho novými šéfmi sa stali tzv. poľovníci na mozog, agenti, ktorí predávali odborníkov do európskych krajín. V dnešnej terminológii tento jav nazývame únikom mozgov. Mladý muž takto pendloval štyri roky, až kým nestretol peknú modrookú blondínku. Zosobášil sa s ňou v Londýne. „Potom sme spolu s manželkou 2 roky žili v USA. Chcel som bližšie spoznať Ameriku. V roku 1982 som odišiel do Kanady, ale už sám. Dostal som ponuku na dobre platenú prácu programátora - analytika. Robil som programy pre poisťovne, projekty pre banky. Kúpil som si byt.“ A čarokrásna kanadská príroda naňho zapôsobila do takej miery, že sa konečne rozhodol usadiť sa. Pán Čekovský je totiž vášnivým poľovníkom. Táto záľuba pre neho predstavuje najväčší relax, aký si možno predstaviť. V roku 2003 mu náhoda priviedla do cesty slovenských lovcov, ktorých sprevádzal ako tlmočník do Namíbie. „Bolo to pre mňa veľmi výhodné. Nemusel som platiť za pobyt. Mohol som si uloviť nové zvieratá, trebárs rovnorožca, pakoňa, sviňu bradavičnatú,“ hovorí zanietene a oči mu len tak iskria. Namíbia mu učarovala, a tak sa do nej nasledujúci rok vrátil. Zdá sa, že v Európe ešte stále vládne mylná predstava o tom, čo je Afrika. Mnohí Európania si pod týmto pojmom predstavia pravdepodobne peknú prírodu, exotické zvieratá, tropické horúčavy, ale aj zlú životnú úroveň, podvyživené deti, rasový útlak. No človek, ktorý mal možnosť ju zblízka poznať, ktorý žil priamo s domorodcami, dnešnú realitu popisuje nasledovne: „Namíbia nemá s vašou pôvodnou predstavou mnoho spoločného. Je to veľmi vyspelá krajina, kde sa žije na vysokej úrovni. Všade je poriadok, čistota, upravené cesty. Obchody sú na európskej úrovni, veľmi mi pripomína Nemecko. Pôvodní kolonizátori - Nemci – tu, zdá sa, nechali svoju výraznú pečať. Namíbia je asi 15 x väčšia ako Slovensko, no žije tu len 1, 8 milióna ľudí. Tvoria ju väčšinou farmy, je to rekreačno - poľnohospodárska krajina, ktorá ťaží aj zo svojej polohy pri mori. Robotníci žijú na štandardnej úrovni. Belochov a černochov vidno často spolu, veľakrát ma prekvapilo, že černosi boli lepšie oblečení ako ľudia bielej rasy. Namíbijčania sú veľmi srdeční a pohostinní ľudia,“ prezrádza. Po týchto slovách sa už prestávame čudovať, že aj známe hollywoodské hviezdy Angelina Jolie a Brad Pitt sa cítili natoľko krajinou okúzlení, že sa rozhodli, že ich potomok sa má narodiť práve tu. „No nielen v Namíbii, ale aj v ostatných afrických štátoch sa situácia hodne zmenila. O rasovom útlaku nepočuť, vo väčšine krajín vládnu domorodci, belosi sa stávajú minoritnou menšinou, ekonomickú moc prebrali černosi, ktorí však spolupracujú s belochmi a preberajú od nich skúsenosti,“ končí svoje rozprávanie o Afrike.
Od spomienok pomaly prechádzame k prítomnosti. Aké ma tento zaujímavý človek plány? Čo by ešte chcel vo svojom živote dosiahnuť? „Momentálne pracujem na knihe o Afrikane. Zaujíma ma všetko, čo sa týka tohto čierneho kontinentu hlavne z poľovníckeho hľadiska. Ale zaujímam sa tiež o históriu, kolonizáciu Afriky. V budúcnosti by som chcel aj nejakú knihu z afrického poľovníckeho prostredia preložiť do slovenčiny.“ Okrem písania knihy, ktorá je už z väčšej časti hotová, Peter Čekovský plánuje naďalej Afriku navštevovať. Túži robiť sprievodcu a tlmočníka Slovákom, ktorí by mali záujem o poľovačky. Popritom nezabúda ani na Kanadu. „ Budem svoj pobyt asi striedať. Keď som dlhšie na Slovensku, chýba mi Kanada, platí to však aj opačne. Teším sa najmä na svojich kanadských priateľov. V Kanade žijú veľmi milí a príjemní ľudia, ktorí radi pomáhajú iným. Na Slovensku skôr cítim závisť, neprajnosť a ohováranie. Kanaďania ma ako cudzinca dobre prijali medzi seba. Je to asi dané aj tým, že tu žije veľa emigrantov, takže jeden chápe pocity druhého.“ Na záver nášho stretnutia sa zaujímame, prečo sa taký svetaskúsený človek usadil práve v Banskej Štiavnici. „Po rokoch túlania sa si chcem trocha vychutnať aj domov. Žil som v Bratislave, ale mám príliš rád hory, pokoj, tak som sa rozhodol pre Štiavnicu. Prechodný domov mám stále v Kanade, moje srdce ale patrí rodnej zemi. Ak mi však výdrž a hlavne financie dovolia, rád by som sa ešte pozrel do iných končín sveta. Nepoznám napríklad ešte Južnú Ameriku, Austráliu.“
Lúčime sa, no mne ešte nedá neopýtať sa na jednu otázku, ktorá stále ostáva akosi visieť vo vzduchu. Zaujíma ma, čo si človek, ktorý toľko cestoval a toľko toho prežil, v živote najviac cení, na čo po mnohých rokoch strávených v cudzine prišiel. „Odišiel som do sveta ako mladý, svojím spôsobom aj naivný človek. Nepopieram, išiel som do istej miery za dobrodružstvom. Cítil som to vtedy tak, že rodina ma obmedzuje, nechcel som sa dať kontrolovať. Mojím idolom bol Hemingway, ktorého myšlienka, že domov je tam, kde sa človeku páči, nie tam, kde sa narodil, sa stala mojím krédom. Dnes viem, že pravú hodnotu predstavujú pekné medziľudské vzťahy, rodina, priatelia. Najviac na teší, keď sa ráno prebudím a čaká ma pekný deň. Viem, že mám dobrých susedov, kamarátov, ktorí mi pomôžu. Dnes si síce môžem robiť, čo chcem a užívať si život, ale tomu všetkému predchádzala dlhoročná práca a neraz aj trpké skúsenosti.“

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  2. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  3. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  4. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  5. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  6. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  7. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  8. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  9. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  10. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  1. Operatívny lízing zmierni dopady krízy na váš biznis
  2. Stravné pre živnostníkov teraz najvýhodnejšie
  3. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  4. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  5. Hygge ako životný štýl
  6. Vynašli sme sa aj v čase korony. 3D showroom očaril klientov.
  7. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  8. Prokrastinujete? 5 overených tipov, ako nestratiť radosť z práce
  9. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  10. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  1. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 41 851
  2. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 39 627
  3. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji 13 208
  4. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 9 651
  5. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 9 080
  6. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 9 054
  7. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 421
  8. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 7 246
  9. Ohlúpli sme počas Covid roka? 7 105
  10. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 6 992
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Žiar - aktuálne správy

Testovanie v Žiari nad Hronom.

Obyvatelia využili aj možnosť online registrácie.

8 h
Momentka zo zápasu proti Púchovu.

Futbalisti Pohronia absolvovali ďalšie dva prípravné zápasy. Najskôr si zmerali sily so Žilinou, cez víkend doma privítali futbalistov Púchova.

9 h
Antigénové testovanie na koronavírus.

Čerstvé výsledky z dnešného testovania.

22 h
Mesto zredukovalo počet odberových miest.

Na testovanie dnes prišlo menej ľudí ako očakávali.

23. jan

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Polícia prenasledovala auto z Oravy až na Liptov. Komjatnou už vodič neprešiel.

23. jan

Pozitivita je zatiaľ nízka.

24 h

Na Kysuciach pokračuje celoplošné testovanie.

23 h

Vo výsledkoch nie sú započítaní dvaja najväčší zamestnávatelia.

23. jan

Už ste čítali?