Archeológovia sú zatiaľ vo vyjadreniach zdržanliví. Ako nám povedal Peter Mosný z Krajského pamiatkového úradu v Banskej Bystrici, akékoľvek informácie o náleze je v súčasnosti predčasné zverejniť. „Všetko je predmetom skúmania, až po jeho ukončení budeme múdrejší,“ dodal Mosný. Archeológovia zatiaľ nedokážu jednoznačne stanoviť presný vek kostrových zvyškov. S veľkou pravdepodobnosťou však telo mohli na odpočinok uložiť v stredoveku.
Zatiaľ čo archeológovia kostrové zvyšky skúmajú, fantázia Štiavničanov pracuje naplno. Okolo archeologickej lokality je stále veľa zvedavcov a diskutujú hlavne o neobvyklom umiestnení skaly cez hruď kostry. Niektorí ľudia to spájajú s vampirizmom. Osoby, ktoré v minulosti akýmkoľvek spôsobom s upírskymi praktikami spájali, pochovávali vraj aj takýmto spôsobom. Skala sa však nad kostru mohla dostať aj pri neskoršom stavebnom vývoji kláštora.
„Fámy o vampirizme sú podľa mňa hlúposti, lebo takéhoto človeka by určite nepochovali do rajskej záhrady kláštora,“ myslí si jeden zo Štiavničanov. Rozlúštenie záhady prinesie až podrobné preskúmanie pozostatkov odborníkmi a na to si budú musieť Štiavničania nejaký čas počkať. Kostrový nález sa našiel v archeologickej lokalite, nad ktorou by mal v budúcnosti vyrásť hotel s kasínom. Nie všetkým obyvateľom sa táto myšlienka pozdáva, hoci investor sľubuje, že výsledky archeologického výskumu budú v hoteli zaujímavou formou prezentované.
Prvá zmienka o dominikánoch v Štiavnici je z roku 1275, pričom išlo o prvý kláštor tohto rádu na území Uhorska. Pôvodne to bol rozsiahly objekt. Tvorila ho dvojtraktová budova s krížovou chodbou, orientovanou do rozsiahleho rajského dvora. Po odchode dominikánov, ktorí sa považovali za žobravý rád, budova neskôr prešla do vlastníctva mesta a zriadili tu chudobinec. V 17. storočí kláštor prevzali jezuiti a celý komplex prešiel rozsiahlou prestavbou. V 20. storočí začal komplex chátrať a v roku 1933 ho zbúrali. Za socializmu na časti lokality zriadili parkovisko a plochu zaliali betónom.
