Článok pokračuje pod video reklamou
zmeny štyria záchranári, štyria šoféri, dvaja kmeňoví a niekoľko externých lekárov. Podľa slov vedúcej lekárky Martiny Kmeťovej sa týmto krokom podmienky pre prácu záchranárov výrazne zlepšili, aj keď počet výjazdov stúpol. „Nárast sa dal očakávať, keďže od mája nás k pacientom vysiela centrálny dispečing v Banskej Bystrici,“ vysvetľuje Martina Kmeťová. Podľa jej slov sa centralizáciou dispečingu zlepšila aj prepojenosť a spolupráca medzi záchrankami v jednotlivých mestách regiónu. Ubudli aj prípady zneužívania linky prvej pomoci, aj keď celkom nevymizli: „Raz nám zahlásili, že dieťa pri základnej škole nemôže dýchať. Obišli sme všetky a žiadne také dieťa sme nenašli. Vinník sa, samozrejme, nenašiel – volal z telefónnej búdky.“
Žiarsku záchrannú službu privolávajú aj ku kolapsovým situá- ciám. Na otázku, či ich počet vplyvom letných horúčav narástol, Kmeťová odpovedá: „Nedá sa povedať, že kolapsy z horúčavy ako takej sú častou príčinou našich výjazdov. V porovnaní s Bratislavou, kde ich počet výrazne stúpol, sme na tom oveľa lepšie. Žiarčania sú zrejme dobre poučení.“ V období od 1. júna do 16. júla eviduje stanica záchrannej služby 274 výjazdov, z ktorých je 16 ku kolapsovým stavom. Najčastejšie boli prípady črevnej chrípky, epilepsie či akútnej psychózy. Kmeťová upozorňuje, že najlepšou prevenciou pred kolapsami, ktoré zapríčiňujú vysoké teploty, je dodržiavanie pitného režimu a minimalizovanie dĺžky pobytu na slnku. Dehydratácia a následné nedokrvenie mozgu môžu spôsobiť, že človek odpadne aj po krátkej chvíli státia. Za rizikové skupiny označuje pacientov so srdcovo-cievnymi ochoreniami, deti a starších ľudí. Horúčavy podľa nej však nepriamo ohrozujú aj mladých a zdravých. „Vysoké teploty spôsobujú únavu a oslabenie koncentrácie. Nepriamo sa tak podpisujú pod nárast nehodovosti či úrazov.“
Na otázku, či žiarska záchranná služba mala od začiatku mája aj smrteľné prípady, odpovedá Martina Kmeťová stručne: „Áno, bohužiaľ. K práci záchranárov to neodmysliteľne patrí.“
