vo vyhralo III. ligu a Vladimír Číž odchytal štyri treťoligové zápasy. V žiarskych mládežníckych družstvách pôsobil postupne už od mladších žiakov a vypracoval sa na veľmi kvalitného brankára. V rámci hosťovania posilnil Dolnú Ždaňu, s ktorou postúpil z V. do IV. ligy. Pri poslednom postupe Dolnej Ždane však už nebol. To však neznamená, že sa z futbalu vytratil. Práve naopak. Zamieril rovno do kolísky futbalu, do Anglicka, kde v sezóne 2005/06 chytal v mužstve Fleetwood Hesketh FC.
Naša prvá otázka bola, ako vôbec k tomu došlo?
„Za všetkým stoji hlavne moja priateľka Katka, ktorá pracovala v Anglicku už vyše roka a navrhla mi, či by som aj ja neskúsil prísť za ňou a popri práci hrával aj futbal. Po dohode s pánom Glezgom som vycestoval, prácu som už mal dohodnutú a s pomocou brata Števa, ktorý v tej dobe ovládal angličtinu lepšie ako ja, som sa skontaktoval s mojím budúcim klubom Fleetwood Hesket FC.“
Aká je organizácia amatérskych futbalových súťaží v Anglicku?
„Je to úplne iná ako u nás, keď v sobotu hráte „sobotňajšiu“ súťaž za jeden klub a v nedeľu sa hrá nedeľňajšia a môžete hrať za úplne iný klub. Zvlášť sa hrávala aj súťaž rezerv a popri tom sa hrávali aj pohárové súťaže. Súťaže boli rozdelené ako aj u nás do oblastí, alebo krajov, kde najdlhšia cesta bola do 200 km.“
Bol veľký rozdiel nášho spôsobu tréningového procesu oproti anglickému?
„Z toho čo som ja zažil, tak najväčší rozdiel bol vo vybavení tréningovými pomôckami a v kvalitných tréningových plochách, ktoré boli na jednej úrovni ako hlavné ihrisko. Tréningový proces bol založený hlavne na prácu s loptou cez rôzne hry, pri ktorých sa vyžadoval neustály pohyb aj bez lopty a streľbe na bránu. Počas zimy sme hodinu posilovali a hodinu sa hral futbal na menšie brány s pomerne vysokým nasadením.“
O anglických fanúšikoch je toho známe pomerne dosť. Aká bola atmosféra aj na „malých zápasoch“?
„Keďže sme hrávali v sobotu, v čase najvyšších súťaží, tak naše zápasy neboli veľmi navštevované divákmi, ale svoju radosť, alebo nespokojnosť dávali výrazne najavo.“
Viem, že mužstvo Fleetwood Heskeketh FC hralo finále tzv. Richardson Cup. Prezraď nám niečo bližšie z tohoto stretnutia a vôbec o klube, v ktorom si chytal?
„Áno, máte pravdu, hrali sme ho 27. apríla v Leylande. O Richardson Cup sa bojuje od roku 1904 s výnimkou vojnových období. Prehrali sme ho 2:1, keď 10 min. pred koncom sme ešte vyhrávali 1:0. Náš súper nám nebol neznámy, bolo to vedúce mužstvo našej súťaže Kirkham & Wesham FC (poloprofesionáli). Klub v ktorom som pôsobil nebol veľký, ale stretol som tam veľa dobrých ľudí, ktorí mi pomohli, keď som niečo potreboval. O šatne sme sa delili s kriketistami, ale bol tam vždy poriadok a dobrá nálada. Áčko hralo druhú najvyššiu súťaž v meste Premier division a B-éčko hralo 2. division rezerv. Najvyššia súťaž v meste bola 5. liga (AFC Southport). Rozdiel medzi nimi bol dve súťaže. Ja som chytával hlavne v rezerve, s ktorou sme postúpili z 2. miesta, ale dostal som sa aj na štyri posledné zápasy do prvého tímu, keď sa zranil brankár a stále nebolo isté udržanie v súťaži. V predposlednom kole sa nám to podarilo a zachovali sme súťaž aj pre budúci rok. V sezóne 2004 – 2005 skončilo Áčko na 4. mieste, takže s posledným ročníkom nebola veľká spokojnosť. Po skončení súťaže sa vždy koná veľká večera, kde sa vyhodnocuje pôsobenie jednotlivých mužstiev v súťažiach a odovzdávajú sa ceny pre hráča roka a vodcu roka. Mne sa podarilo doniesť si domov pohár za hráča roka v B- tíme.“
Predpokladáš, že si ešte v Anglicku zachytáš ?
„Nevylučujem ani túto možnosť, ale teraz som tu a najbližší ročník budem pôsobiť v Žiari.“
Takže teraz si znovu v kádri žiarskeho mužstva, už druholigového. Bude hrať FK Žiar nad Hronom v novej súťaži poprednú úlohu ?
„Momentálne sme po hrubej príprave a mužstvo sa len zohráva, ale myslím si, že naše mužstvo môže hrať o popredné miesta v súťaži.“
Autor: Milan Barniak
