eterinárny lekár zo žiarskej veterinárnej ošetrovne Milan Mäsiar s tým, že psy sú ďaleko citlivejšie na prehriatie ako ľudia. „Ventilačná schopnosť u psov je úplne iná ako u nás. My sa potíme, tým si regulujeme príjem i výdaj tepla. Kdežto pes sa ventiluje jedine tlamou a jazykom, nemá potné žľazy. Zvlášť veľký pozor treba dávať na srstnatých psov.“ Veterinár absolútne vylučuje dlhé prechádzky počas horúcich dní, o cykloturistike ani nehovoriac. „Pes si sám má dávkovať pohyb a má mať možnosť schovať sa do tieňa,“ pokračuje. „Ideálne je venčenie ráno a večer. Mali by sme si uvedomiť, že pes je pôvodne vlastne nočná šelma, ktorá cez deň spí zalezená do svojej nory. Aspoň v týchto horúčavách sa musíme vrátiť k ich prirodzeným potrebám.“
Prehriatie hrozí psíkom doslova na každom kroku. Ak si odmyslíme zhora páliace slnečné lúče, zdola ich holé labky rozpaľuje teplo sálajúce z asfaltových komunikácií. Malé psíky sa musia cítiť ako v pekelnom objatí. „Najnebezpečnejšie je cestovanie autom alebo nebodaj ponechanie psa v zaparkovanom aute,“ poukazuje na častú príčinu prehriatia psov lekár. „Aj keď majitelia nechajú na aute pootvorené okná, neuvedomujú si, že v ňom vzduch neprúdi. Pri jazde zas treba dať psíka čím vyššie, nie ho nechať na podlahe, kde taktiež vzduch necirkuluje. A bez misky s vodou ani na krok!.“
Ako zistíme, že psovi hrozí prehriatie? „Otvorená papuľa, vyplazený jazyk, zrýchlená dychová frekvencia. To sú príznaky, ktoré rozpozná každý chovateľ psa,“ predpokladá veterinár. „Ak mu v tom momente nepomôže alebo neumožní mu schladiť sa, pes môže skolabovať. Padne na bok, dostane triašku – to je hraničný čas na okamžitú prvú pomoc, bez nej psík zahynie.“ Prvú pomoc mu musí poskytnúť chovateľ, kým by vyhľadal veterinára, mohlo by byť neskoro. Ako sa vzápätí dozvedáme, najúčinnejšie je prehriateho psíka ponoriť do chladnej vody alebo ho obliať. „Čím skôr ho zachladiť, celé telo. Nestačí len labky ponoriť do vody,“ vysvetľuje. „V takýchto prípadoch nestačí ani priloženie mokrého uteráka na šiju. Ak ste so psíkom na prechádzke pri potoku, kľudne ho v ňom môžete schladiť. Treba však dať pozor, aby sa pri tom neutopil,“ myslí na skutočný prípad lekár. „Účinné je aj lízanie kusu ľadu. Dobré je, ak po poskytnutí prvej pomoci navštívi chovateľ aj veterinára.“ Veterinárna ošetrovňa je majiteľom psov k dispozícii dvadsaťštyri hodín denne. Ak aj lekári nie sú prítomní fyzicky, vždy ich zastihnete na telefóne. V mnohých prípadoch na záchranu psíka stačí odborná rada. „Ľudia vedia povedať, čo ich bolí, čo ich trápi. Psy nie. Preto trváme na tom, aby po poskytnutí prvej pomoci navštívili veterinára, ktorý dokáže rozpoznať, či je zviera v poriadku, alebo ho treba ďalej liečiť. Horúčavy môžu spôsobiť nenávratné zmeny v organizme psa.“ Citlivejšie sú staršie psy a psy trpiace na ochorenie srdca. „Mnoho majiteľov ani len netuší, že majú doma štvornohého kardiaka,“ pripúšťa veterinár. „Jedným z prejavov, ktoré upozorňujú, že psík nie je v poriadku, je suchý kašeľ. Stále pokašliava, najmä po námahe, nažratí, či radostnom vítaní chovateľa.“
Vysoké denné teploty sa podpisujú aj pod zvýšenú nervozitu a agresivitu psov. Nie sú ojedinelé prípady, kedy pes chňapne aj po človeku. Na druhej strane sa niekedy správajú „ako odtrhnuté z reťaze“ a vôbec nie sú ojedinelé prípady, že vbehnú rovno pod kolesá auta. „Vtedy netreba váhať, ale okamžite volať veterinára.“ Horšie je, ak pes zraneniam podľahne. „Vtedy nastáva obrovský problém,“ pripúšťa veterinár. „Mesto to vôbec nerieši, hoci postarať sa o uhynuté psy mu vyplýva zo zákona. Takto to je roky rokúce. Pritom už Mária Terézia tento problém riešila zriadením takzvaných mrchovísk... Ale v Žiari nad Hronom niet ničoho. Aj útulok, čo teraz horko-ťažko vzniká, tu mal byť už pred rokmi. Preto, ak sa niečo stane, môžu uhynutého psíka doniesť k nám, my sa oňho postaráme,“ ponúkol pomoc bezradným majiteľom.
Inou parketou sú pre psov ďalšie nástrahy leta. „V teplom prostredí sa ideálne rozmnožujú baktérie. Psom takisto hrozia ochorenia na salmonelózu, trpia na rôzne črevné ochorenia, majú žalúdočné problémy,“ upozorňuje. Preto chovateľom odporúča podávať psom ľahšie jedlá, neprekrmovať ich a ak im už dajú „ľudskú“ stravu, musí byť tepelne dobre upravená. „V lete treba trošku zmeniť stravné režimy. Všeobecne psa treba kŕmiť buď jedenkrát denne, maximálne dvakrát. Ráno menšiu dávku, večer väčšiu. Pre trávenie potrebuje kľud, preto mu nepodávame jedlo pred vychádzkou alebo inou činnosťou,“ radí. „A čo je najdôležitejšie, pes musí mať stále prístup k čerstvej vode. Ak hovorím k vode, tak nemám na mysli mlieko alebo polievky!“ Na druhej strane mnohým psíkom v horúčavách ani veľmi nechutí jesť. Ako tvrdí lekár, netreba sa plašiť, keď pes odmieta stravu jeden, dva dni. Spôsobuje to znížený výdaj energie. Pes však nesmie mať iné sprievodné príznaky, ako je napríklad hnačka. Tá signalizuje ochorenie. „Samostatnou kapitolou sú obézni psíkovia, ktorí v horúčavách vôbec nežerú. Majú dosť vlastných zásob,“ vysvetľuje lekár s tým, že psov do jedla netreba nútiť. „Sami si určia, koľko jedla potrebujú.“
Leto so sebou prináša aj výskyt kliešťov. Podobne ako ľudia, aj psy sa môžu prostredníctvom nich infikovať boreliózou či encefalitídou. Ak chceme zo psa odstrániť kliešťa, tak zásadne kolmým ťahom. „Žiadne krútenie proti smeru hodinových ručičiek,“ zdôrazňuje. „Dôležité je neudusiť kliešťa, lebo keď sa dusí, vypúšťa infikované sliny do rany. Najlepšie kliešťa vyberieme pinzetou z manikúry.“ Ak aj náhodou nevyberiete kliešťa celého, netreba sa vraj plašiť, už je to len mechanická záležitosť. „Veď zoberme si líšky, kuny, kto im vyberá kliešte? Nikto! Čiže kliešť sa napije a odpadne sám,“ hovorí. „Na druhej strane k infikovaniu dochádza v prvom momente zahryznutia sa nakazeného kliešťa.“ Našťastie, pre psov existuje aj vakcína. Podľa mapy výskytu kliešťov vedia, v ktorej oblasti sú psy ohrozené infekciou. Majiteľom z týchto oblastí odporúčajú očkovanie psov proti borelióze, ktorá sa aj u nich prejavuje podobnými príznakmi ako u ľudí. „Nastáva zlyhávanie pečene, ožltnutie slizníc, problémy s kĺbami, zvýšené teploty, malátnosť, zlá chodivosť.“ Ostatné parazity – vnútorné i vonkajšie sa u psíkov vyskytujú celoročne. „Existuje celá plejáda prípravkov na ich odstránenie, záleží na majiteľovi, ktorý si vyberie,“ pokračuje lekár. „Vnútorné parazity u psov však treba preventívne odstraňovať každé tri až štyri mesiace, najmä kvôli tomu, že až polovica z nich je prenosná na ľudí.“ Ak majiteľ psa neodčervuje, môžu sa uňho prejaviť rôzne tráviace ťažkosti. Pes chudne aj napriek tomu, že žerie viac a viac.
