prvej návštevy čerpali dovolenky alebo z iných dôvodov neboli prítomní. „Už viac ako rok je situácia v učilišti neúnosná,“ hovorí predsedníčka Rady školy Kornélia Čunderlíková. „Spočiatku to boli len také kabinetné reči, že s riaditeľkou by sa malo niečo robiť. Niekoľkokrát som zamestnancom povedala, že ak majú nejaké výhrady, treba to spísať, podpísať, aby sa problém mohol riešiť. Vedela som, že ak by som s niečim nepodloženým za ňou prišla, bola by som prvá, ktorá by odtiaľto musela odísť.“ A tak prešli celé mesiace a situácia sa neriešila. Nebolo toho, ktorý by sa odvážil otvorene protestovať. „Nemala pred nikým a ničím rešpekt. My sme boli pre ňu len stádo volov, debilov a ku koncu sa neštítila používať ani vulgarizmy hodné dláždiča. Bolo nemysliteľné takéto správanie donekonečna znášať. Situácia sa začala riešiť, až keď začiatkom júna zavolali z VUCky, aby som aj s ďalším členom rady prišla do Bystrice,“ pokračuje. „Vedúca odboru ma informovala, že prišli na riaditeľku dve sťažnosti od zamestnancov školy, aby sme sa k tomu vyjadrili. Spočiatku sme mali zábrany, ale nakoniec sme povedali, že má autoritatívne vystupovanie, že je s ňou nespokojnosť, ale ľudia sa boja niečo povedať, aby neprišli o prácu, že šikanuje zamestnancov, dokonca upratovačky sa už báli chodiť do práce, lebo za maličkosti dostali kárne opatrenia. Tiež sme hovorili o našich návrhoch na zveľadenie učilišťa, o zriadení tried pre iné typy škôl (obchodnú akadémiu, gymnázium), ktoré riaditeľka zamietla, aj keď videla, že počet žiakov stále klesá. Vedúca odboru povedala, že z vedenia školy síce prišli nejaké návrhy na zriadenie nových drevárskych odborov, ale hneď aj vysvetlila, že ich neschválili kvôli tomu, že ich absolventi by skončili na úrade práce. Aby som to skrátila, v závere stretnutia nám povedala, že ak chceme s riaditeľkou niečo urobiť, tak je to na Rade školy, ktorá má väčšie právomoci ako zriaďovateľ. Vedela som, že riaditeľka sa o stretnutí na VUCke skôr či neskôr dozvie, a tak skôr, ako by niečo mohla urobiť, som po porade s ďalšími členmi Rady školy zvolala jej mimoriadne zasadnutie. Výsledok viete, bol ním návrh na jej odvolanie. Na zasadnutie sme ju nepozvali, lebo ľudia by sa opäť báli hovoriť otvorene.“ Rozhovor s predsedníčkou Školy rady, s členkou zastupujúcou nepedagogických zamestnancov i v súčasnosti povereným riaditeľom školy odhalil niekoľko „nepresností“ vo zverejnených vyjadreniach dnes už bývalej riaditeľky. Podľa ich slov bola okamžite informovaná o dôvodoch odvolania, v počítačovom koši dokonca našli odstránenú e-mailovú poštu od zriaďovateľa, ktorým dostala príkaz na čerpanie dovolenky. Od toho okamihu mal prevziať vedenie školy druhý štatutár. A že jej chcel zobrať mobil? „Ten jej bol odobratý kvôli vysokému účtu za súkromné rozhovory. K takejto situácii vôbec nemuselo prísť, keby sa správala serióznejšie a robila všetko pre to, aby škola prosperovala,“ dodala na záver predsedníčka.
K odvolaniu riaditeľky sa vyjadril za zriaďovateľa školy Miloš Novák z odboru vzdelávania a ľudských zdrojov. „Zákon 596/2003 Z.z. z 5. novembra 2003 o štátnej správe v školstve a školskej samospráve legislatívne upravil to, čo je v demokratickej spoločnosti zásadné – aby veci verejné boli spravované za aktívnej účasti všetkých zainteresovaných. Existuje veľa dobrých dôvodov na to, aby v tomto prípade boli za zainteresovaných považovaní zástupcovia rodičov žiakov, pedagogických a nepedagogických zamestnancov školy, mesta, regiónu a zriaďovateľa – teda zástupcov komunity, ktorá má na dobrom fungovaní školy nepopierateľne eminentný záujem. Relativizovať úprimnosť vyjadrení týchto záujmových skupín je prinajmenšom trúfalé. Je pochopiteľné, že riaditeľka školy má pri nazeraní na svoje pôsobenie istú optiku. Ale asi je ťažko spochybniť, že žiaci a ich rodičia tiež vedia posúdiť, či realita procesu výchovy a vzdelávania na danej škole napĺňa ich očakávania, prípadne prísľuby im školou dané. Pedagogickí a nepedagogickí zamestnanci školy tiež poznajú „svoju školu“ a vnímať ich hodnotenie situácie v škole apriori za tendenčné sa javí ako neproduktívne. Rovnako svoj uhol pohľadu na procesy v škole majú aj zástupcovia mesta, regiónu a zriaďovateľa. Reprezentantom týchto iných „optík“ je Rada školy – orgán školskej samosprávy. Preto pri rozhodovaní o odvolaní, či zotrvaní riaditeľky, má hlas Rady školy veľkú vážnosť. Ak odporúčanie Rady školy vzniklo na základe platného legislatívneho rámca (a to je náš prípad), potom nerešpektovanie názoru Rady školy je skôr prejavom arogancie moci ako múdrym rozhodnutím.“