Byť včelárom je užitočnejšie, ako byť poslancom

rejme takúto dedinskú školu a učiteľa asi len ťažko našli, no predsa... Pedagóg Ján Píš má svoj ovocný sad, svoje včielky a dvadsať rokov cez včelársky krúžok vedie deti k tejto zaujímavej a najmä ušľachtilej činnosti, čo dnes nie je ľahké. Štyri roky si odsedel aj na poslaneckej stoličke vyššieho územného celku, a tak môže s určitosťou potvrdiť, že včelárčina predsa prináša konkrétnejšie ovocie, aj napriek tomu, že niektoré zámery sa mu podarili aj ako poslancovi. „Založili sme regionálne združenie v stredoslovenskom kraji, v rámci Slovenska som členom výkonného výboru Slovenského zväzu včelárov, v ktorom má každý kraj zastúpenie a som predsedom komisie pre prácu s mládežou. Táto komisia organizuje v rámci Slovenska súťaž výtvarnú, literárnu a fotografickú v spolupráci s časopisom Včelár, pripravujeme tiež súťaž mladých včelárov a sústredenia mladých včelárov, ktoré dotuje ministerstvo poľnohospodárstva na podporu rozvoja včelárstva na Slovensku. Je to odmena pre deti, ktoré pracovali v krúžkoch mladých včelárov a dosiahli dobré výsledky.“ K včelárstvu Jána Píša priviedol kolega profesor Nižník, po ktorom prevzal aj štafetu a od roku l986 sa po ňom venuje práci s deťmi. V čase nášho rozhovoru si včelársky krúžok pripomínal dvadsiate výročie svojho vzniku. „Zo začiatku sme pracovali pri Centre voľného času v Novej Bani, no rodičia za prácu v krúžku musia zaplatiť až štyristo korún, čo je dnes pre mnohé rodiny nemožné, pretože ide o deti zo slabších sociálnych rodín. Teraz sme to robili pri Špeciálnej základnej škole a Odbornom učilišti pre telesne postihnutých na Hrabinách. Môžem povedať, že posledné roky máme také úrodnejšie. Vlani na medzinárodnom sústredení v Kráľovej pri Senci sme na súťaži krúžkov získali prvé miesto a mali sme aj najúspešnejšieho jednotlivca Jarka Tužinského, ktorý získal v kategórii jednotlivcov tiež prvé miesto. Pred tromi rokmi sme boli aj na medzinárodnom stretnutí v Českej republike, kde sme získali štvrté miesto.“ Získať deti pre včelárčenie podľa Jána Píša nie je dnes jednoduché. Záujem majú deti také, kde v rodine má včelárstvo svoje korene, alebo deti, ktoré majú rady zvieratká, teda aj našu včielku medonosnú, ktorá patrí medzi naše najmenšie zvieratká a jej vlastnosti, ako užitočnosť, usilovnosť a pracovitosť, môžu byť vzorom aj pre nás ľudí. „Bez včelárčenia sa ovocinárstvo nedá predstaviť. Sú to ako spojené nádoby. Zaujímavý je v tomto prípade výrok Einsteinov, že keď uhynie posledná včielka, človeku zostane posledných päť rokov života. Príroda by začala degenerovať, stromy produkujúce nielen úrodu, ale aj kyslík, prestali by existovať. Ako príklad by sa dali uviesť novobanské ovocné sady, ktoré patrili Štátnym majetkom. Tieto mali svoju včelnicu, mali kočovné vozy práve pre tieto sady, no po reštitúcii sady prešli súkromným majiteľom, včelstvo sa zlikvidovalo a včelárstvo začalo upadať. Nová Baňa má bohatú ovocinársku tradíciu, no bez včelárstva tu ovocinárstvo nemôže existovať. Na vlastnom príklade to môžem dokumentovať, lebo v záhrade, kde mám včielky, úroda jabĺk je každý rok, sú pekné a veľké a takisto to platí pre čerešne, kde opeľovacia činnosť je veľmi dôležitá. Včelárčenie zaberá pomerne dosť času, je to však zároveň aj určitý relax. Najviac práce je v lete, keď treba vytáčať med, keď treba robiť všetko preto, aby sme neprišli o roj, čo je pre každého včelára strata... V jeseni musíme zasa kŕmiť, liečiť a pripravovať včielky na zimu.“ Pre mnohých sú včely postrachom. Boja sa ich uštipnutia, najmä ak sú na včelí jed alergický. Na čo najčastejšie reagujú a na čo sú agresívne? „Podobne ako iné zvieratká aj včielky sa snažia ubrániť si svoje teritórium, svoj rajón. Ak sa človek do neho priblíži, začnú útočiť. V takom prípade netreba sa ohánať, lebo prudké pohyby berie ako útok. Treba tiež vedieť, že majú veľmi vyvinutý orgán pre vnímanie vône a pachy. Reagujú veľmi na alkohol, parfémy a rôzne aromatické pachy. Aj na ne môžu zareagovať útočne. Mnohí si myslia, že včelí roj môže byť nebezpečný. Včielky, ktoré sa roja, sú nasaté medom a nasýtená včielka je spokojná, ťažká nemá tendencie útočiť. Keď včelár stratí roj, akoby stratil úrodu. Odnesú mu časť medu, rodina sa oslabí a výkon rodiny, ktorá zostane, je rozhodne nižší.“ A tak keď budete niekedy mrzutý a niekto sa vás spýta, či vám ušiel roj, budete vedieť, prečo takéto prirovnanie.