Dnes sa už sviečky používajú zriedkavejšie, majú skôr dekoratívny charakter. Aj preto majú rôzne tvary, farby či vône. Staré remeslo výroby sviečok tak znovu začína naberať na sile.
Jednou z tých, ktorí vosku dávajú úplne novú podobu a zmysel využitia, je Natália Nagyová z Farnej. „Bola som nezamestnaná a pretože sa mi páči tvorivá robota, rozhodla som sa podnikať a vyrábať sviečky,“ spomína na svoje začiatky mladá podnikateľka. V jej dielni vládne pokojná atmosféra, ktorú prevoniavajú príjemné vône. „Najčastejšie sa používajú ovocné vône, ako je citrón, pomaranč, broskyňa, ale aj kvetinové – napríklad orgovánová, jazmínová a do zimných sviečok zase vôňa škorice,“ prezrádza požiadavky trhu. Podľa jej slov sú aj sviečky sezónnou záležitosťou. V zime sa vyrábajú a predávajú sviečky v tvare snehuliaka, vianočného stromčeku, v lete zase repelentné sviečky, ktoré odpudzujú komáre. Tradičné sú sviečky geometrických tvarov – ihlanu, kocky, gule, valca. Dobre sa predávajú aj tie, ktoré zákazníci vyhľadávajú ako darček z recesie – milenecký pár či pánsky pohlavný orgán. Zákazníci si vyberajú sviečky aj podľa farby, aby im ladili s interiérom. V súčasnosti je moderná oranžová, žltá, červená. Tohtoročnou novinkou je bledomodrá a zelená farba.
Základnou surovinou na výrobu sviečok je vosk. Pani Natália ho nakupuje vo forme granulátu alebo pevných blokov, z ktorých sa musí odsekávať. Vosk sa potom rozpúšťa v parnom kúpeli a pridáva sa doň farba a vôňa. Rozpustený vosk sa nalieva do foriem s pripevneným knôtom, ktorých je v dielni Natálie Nagyovej takmer sedemsto kusov.
JANA NÉMETHOVÁ