cie, stále tie isté namrzené, ba rozhnevané tváre pristihnutých vodičov. Nik mu ešte nepoďakoval, že mu možno zachránil život, každý na neho len nadával. Nik si nevážil jeho vytrvalé úsilie zlepšiť úroveň cestnej premávky a tým i znížiť počet dopravných nehôd.
Jedného dňa si preto povedal: Dosť! Nechcem viac vidieť zúriacich mužov za volantom, ktorým som naparil pokutu, neznesiem už pohľad na plačúce dámy, budem robiť vodičom už len radosť a rozdávať úsmev.
Ako povedal, tak aj urobil. Tak, ako vždy, postavil sa na okraj diaľnice a mávatkom zastavoval svoje obete.
„Pán vodič, viete, akého priestupku ste sa dopustili?“ zaznela profesionálna otázka.
„Nie, nie som si ničoho vedomý,“ povedal dotyčný za volantom.
„Správne. Vaša jazda bola perfektná, bez akejkoľvek chybičky a preto vás odmeníme.“ Vytiahol 500 slovenských korún a podal vodičovi, ktorý od údivu zabudol zavrieť ústa. To sa mu podarilo až doma, keď to rozprával žene.
Takto to išlo deň čo deň. Brnčalík mal pocit z dobre vykonanej práce a vodiči sa predháňali jazdiť čo najvzornejšie a zapáčiť sa pánovi policajtovi. Brnčalíkov život sa zmenil na nepoznanie. Každé ráno sa tešil do práce, pretože táto nová výchovná metóda mu spôsobovala neuveriteľné potešenie.
Lenže vieme, že žiadna radosť netrvá večne. Tak to bolo aj v našom prípade. Do cesty mu prišla ctená pani Elvíra a ako množstvo ďalších, aj ona urobila strážmajstrovi Brnčalíkovi radosť svojou ukážkovou jazdou. V žiadnom prípade však peniaze od neho nechcela vziať. Až po dlhom handrkovaní jej ju policajt položil na prístrojovú dosku násilím. A to sa nemalo stať. Pani Elvíra mala totižto neuveriteľne žiarlivého muža a tak na vysvetlenie, odkiaľ má bankovku, jej tresol riadne zaucho. Sám jej dával týždenné vreckové 20 Sk a tak jej vykričal, že bola zarábať v erotickom salóne, alebo nebodaj má milenca, ktorý si ju vydržiava. Márna bola Elvírina oponentúra, neveril jej. Vybral sa teda, aby spomínaného mandanta našiel na svojom stanovisku. Žiarlivý manžel inzultoval policajta a privodil mu pracovný úraz. A to je pomaly koniec nášho príbehu.
Dnes by ste už zbytočne hľadali strážmajstra Brnčalíka na R jednotke. Ešte v ten deň bezzubý policajt podal žiadosť o preloženie z úseku dopravy na úsek krádeží a niet toho, kto by túto novú, praxou overenú metódu, opäť dal do užívania.
Autor: Emília Molčániová
