pôjdu? Vôbec mi však nevadia.
Štefan (bez foto) - Stretávam bezdomovcov aj žobrákov, ale zatiaľ sa mi nestalo, že by ma obťažovali. Nebolo by mi to príjemné. Každý človek má právo na život a preto by spoločnosť nejakým spôsobom mala riešiť ich situáciu. To, že musia spávať na lavičkách v meste, nie je riešenie. Pripúšťam, že niektorí ľudia sa ich môžu hlavne večer alebo v noci báť a nemôžeme od nich nič dobré čakať, lebo niektorí z bezdomovcov majú vypité. Štát by mal tento problém centrálne vyriešiť, vo všetkých mestách. Mal by sa o žobrákov a bezdomovcov postarať.
Jaroslav Páleník - Stretávam sa so žobrákmi a bezdomovcami a už si odo mňa aj pýtali peniaze. Nestáva sa to často... Neviem čo by bolo možné pre týchto ľudí urobiť, či už zo strany mesta alebo štátu. Ich položenie vyplýva hlavne zo súčasného zriadenia. Bezdomoci a žobráci väčšinou neobťažujú ľudí, skôr by som sa obával niektorých, ktorí majú prístrešie, ale zarábajú si prepadávaním ľudí.
Juraj Jánošík - Chodím do mesta len raz za dva mesiace a žobrákov či bezdomovcov nestretávam. Vyhýbam sa takýmto ľuďom. Určite by mi vadilo, kedy ma ťahali za rukáv a žobrali peniaze. Nezavolal by som mestskú políciu, skôr by som situáciu riešil sám. Povedal by som im aby odišli a keby boli aj napriek tomu dotieraví, vedel by som si poradiť s nimi aj po fyzickej stránke. Bezdomovci ľuďom vadia, lebo parky, kde sa väčšinou zdržiavajú, sú miestom na oddych a nabratie duševných a fyzických síl pre občanov. Keď sú tam nežiadúce osoby, tak sa tam ľudia necítia dobre.
Jozef - S bezdomovcami a žobrákmi nemám zlé skúsenosti. Keď si odo mňa minule jeden pýtal dvadsať korún, tak som mu ich dal. Poznal som ho a tak som neváhal. Žobrať by som mohol aj ja, veď keby som si na ulici pýtal peniaze od známeho, určite by mi ich dal. Ľudia si musia navzájom pomáhať. Nemali by sme na Slovensku žobrákov, keby mali robotu a mohli si zarobiť. Je to chyba nášho štátneho usporiadania.
Dana Trubenová - Nie som Žiarčanka. Som z Bartošovej Lehôtky a do Žiaru chodím len občas, keď potrebujem niečo vybaviť. U nás bezdomovcov nemáme, tí sa skôr sťahujú do miest, kde majú lepšiu príležitosť prísť k peniazom alebo potravinám. Ak by aj odo mňa žobrák pýtal peniaze, určite by mi to bolo nepríjemné, ale záležalo by aj na tom, akým spôsobom by sa ku mne správal. Niekedy peniaze dám a niekedy nie. Bezdomovci sa najčastejšie zdržiavajú v parkoch a je pravda, že tam nepatria. Je mi ľúto týchto ľudí i keď viem, že medzi nimi sú aj takí, ktorí o pomoc nestoja, zvykli si žiť na ulici.
Kristína Holá - Na žobrákov a bezdomovcov, ktorí sa pohybujú v uliciach Žiaru, som si už zvykla. Ich obťažovanie je trochu nepríjemné, hlavne pri Bille alebo Tescu keď idem na nákup. Vadia mi bezdomovci, ktorí prespávajú v parku na lavičkách a cez deň tam popíjajú. Je mi nepríjemné, keď sa musím s nimi stretnúť. Istý čas sme mali s nimi problém aj doma. Chodili nám do vchodu domu. Od vtedy ho zamykáme. Pravdepodobne by som na nich nezavolala mestských policajtov. Niektorí z nich sa do tejto situácie dostali vlastným pričinením, ale niektorí za to, ako žijú, nemôžu.
Autor: J. Schvarzbacherová
