V minulosti sa venoval šprintérskym disciplínam. Dnes sa venuje viacerým významným športovým ikonám na Slovensku. Na základe jeho tréningových postupov ho nie nadarmo prezývajú „Grco“. Maroš si zobral za ženu Oravčanku, z čoho vyplývajú jeho časté návštevy v tomto regióne. Aktuálne vedie aj dvojicu hokejistov: Ľubomíra Višňovského a Petra Podhradského.
Ako sa ti s dvojicou Ľ. Višňovský a Peter Podhradský spolupracuje?
„Sú to profesionáli, ktorí vedia čo chcú. Do ničoho ich netreba nútiť. Sú to borci, vedomí si toho, že ak chcete byť na vrchole, musíte urobiť aj niečo naviac.“
Čo myslíš pod tým naviac?
„Napríklad strečing (hromadný smiech). Osobne si myslím, že sú to tak ťažké tréningy, že hociktorý vrcholový športovec by s nimi mal problémy. Dúfam, že sa to prejaví na ľade.“
Mohol by si popísať, aké zaťaženie musia títo borci absolvovať?
„Tréningy, ktoré absolvujú sú z energetického hľadiska náročné. Jedna tréningová jednotka trvá v dĺžke do dvoch hodín, pričom zaťaženie sa pohybuje na úrovni 80% z maxima tepovej frekvencie.“
Sú to vlastne tréningy zamerané na adaptovanie tela pri nedostatku kyslíka vo svaloch?
„V podstate áno. Vlastne o tomto je hokej. Hokejista musí byť dynamický tip hráča, ktorý musí byť na prácu v takomto zaťažení zvyknutý.“
Ktoré inovačné prvky zaraďuješ do tréningu?
„Sú to rôzne silové - stabilizačné cvičenia. Množstvo prvkov je z atletiky, ako plyometrické, odrazové cvičenia. Pracujeme s fit loptami. Je to pestrá paleta. Ide o to, ako to všetko dáte čo najefektívnejšie dokopy.“
Koho máš ešte pod trénerským patronátom?
„Sú to bratia Rančíkovci - basketbalisti, Filip Šebo - futbalista, Dominika Cibuľková - tenistka. Patria tu aj futbalisti z Artmedie Bratislava - Mišo Kubala, Ondrej Debnár...“
Si bývalý šprintér. Donedávna si sa venoval Lucie Ivanovej (rodáčka zo Žiaru nad Hronom), ktorá vytvorila slovenský halový rekord na 200 metrov. Ako vidíš situáciu v slovenskom šprinte?
„Keď sa porovnáme s českými šprintérmi, sme o celú triedu za nimi. Časy okolo 10,70 s až 10,90 s by mali naši muži dosahovať prakticky na začiatku juniorského veku. Slovensko sa v oblasti šprintu nemôže radiť pomaly ani k rozvojovým krajinám.“
Zverenci sa vyjadrili, že celé sústredenie manažuješ. Máš pre nich pripravenú nejakú pikošku?
„Pikoška by aj bola. Plánujem, že pôjdu 100 kilometrovú etapu na bicykli. Trať som už vybral. Nižná – Liptovský Mikuláš a späť. Povedali, že oni to zvládnu, keď je to len 15 kilometrov do kopca. Takže som zvedavý.“
Autor: tb