bol pestrý program, tradičné jedlá a, samozrejme, aj možnosť nákupu remeselníckych produktov. Nechýbal pestrý folklórny program, vystúpenia sokoliarov, šermiarov, jazda na poníkoch pre deti...
Kto sa rozpamätá na prvé ročníky tohto podujatia, ktorého cieľom bolo predovšetkým prinavrátenie atmosféry tradičných jarmokov konaných na Námestí sv.Trojice v Banskej Štiavnici, kde remeselníci a ľudoví výrobcovia predvádzali svoje umenie, dá mi iste za pravdu, že punc tohto podujatia sa z roka na rok vytráca. Pokiaľ pri jeho zrode boli ÚĽUV z Bratislavy a nezisková agentúra Naša domovina, pri posledných ročníkoch na podujatie prichádzajú zväčša predajcovia, a to bez výberu a usmernenia žánru. Na tohtoročnom ročníku Nezabudnutých remesiel tradičnú výrobu prezentovali len ľudoví výrobcovia z Klubu ľudových remesiel v Rudne nad Hronom, drotárka Janka Šoková zo Žiaru nad Hronom a ostatní výrobcovia sa prezentovali len ako predajcovia svojich (?) výrobkov. Naozaj milým prekvapením bola účasť Anny Ištókovej z Čajkova, ktorá na festival remesiel prišla s prekrásnymi bábikami odetými do pestrého „čilejkárskeho“ kroja. Veľmi ju mrzelo, že nemohla v Štiavnici ukázať svoje umenie, ale pri dokončievaní poslednej z bábik si porezala prst, no a s obviazaním prstom to nešlo. Nechýbala sľubovaná medovina, trdelníky, ba aj pukanecké párance, no ani v tejto oblasti sa nič nové neudialo, hoci aj Štiavnica má svoje tradičné špeciality. Sprievodný a kultúrny program bol rozhodne chudobnejší ako minulé roky a aj tu sa vynára otázka, prečo organizátori nevyužili miestne zdroje, ktorých je naozaj až – až. Kam kráča toto podujatie a či je nutné „dekorovať“ nasilu iné podujatia remeselníkmi a ľudovými výrobcami na úkor tohto tradičného a jedinečného podujatia, nad tým by sa mali vážne zamyslieť jeho organizátori.
