ích hodinách rozprávkami, hádankami a pesničkami pre najmladších Žiarčanov. Potom sa slova ujal primátor mesta Ivan Černaj, ktorý pozdravil všetkých prítomných. „Mestské práva boli udelené Svätému Krížu nad Hronom 4. februára, ale asi by nebolo príliš rozumné oslavovať v snehu,“ vysvetlil polročný odklad osláv s tým, že nakoniec celý rok 2006 sa nesie v znamení osláv. „Svätý Kríž dostal mestské výsady skôr ako Košice, skôr ako Prešov a skôr ako Nitra. Takže Svätý Kríž patril naozaj medzi veľmi známe a administratívne silné centrá v tom období,“ zdôraznil s tým, že názov Svätý Kríž nieslo naše mestečko až 880 rokov. „Na Žiar nad Hronom sa premenovalo v roku 1955.“ Po informáciách z minulosti sa presunul do prítomnosti a Žiarčanom slávnostne oznámil, že v predvečer osláv podpísalo naše mesto partnerskú zmluvu o spolupráci s mestom Svitavy, s ktorým pred rokmi udržiavalo priateľskú družbu. V závere kratučkého príhovoru poprial všetkým príjemnú zábavu a mestu Žiar nad Hronom, nech je úspešné a plné šťastných ľudí.
Program pokračoval vystúpením domácich umelcov, kde sa slovom a spevom predstavili Dominika Fričová, Karolínka Šťastná, Vladka Mižurová a Ivanka Kováčová. A potom sa k mikrofónu dostali už väčšie celebrity zo Slovenska i Čiech. Mnohí netrpezlivo odratávali hodiny, kým na pódium vystúpi Honza Nedvěd, Vidiek a v súčasnosti veľmi populárna kapela Desmod.
Ďalší si letné popoludnie užívali na neďalekom plážovom kúpalisku, kde bol v sobotu vstup pre všetkých zadarmo. Ako sme sa od viacerých dozvedeli, v ten deň by na kúpalisko prišli tak či tak, bez ohľadu na to, či by sa vstupné platilo alebo nie. To nám potvrdila aj pracovníčka kúpaliska, ktorá nespozorovala, že by Žiarčania nejak masovejšie využili vstup zadarmo. „Je tu bežný počet návštevníkov, ba býva ich tu aj viac,“ povedala s tým, že sa zvýšil akurát počet návštevníkov rómskeho etnika.
Okrem kultúrneho programu pripravili organizátori aj viacero sprievodných podujatí. Nechýbal jarmok ľudových remeselníkov, ktorí ponúkali nielen na obdiv svoje výrobky. Zaujímavé bolo sledovať hrnčiara Jána Fialu z Brehov, ako vytvára hlinenú pokladničku v tvare prasiatka. S drôtenými ozdobami prišla Jana Šoková zo Žiaru a obdivovať sme mohli aj rezbárske umenie Jozefa Bazalíka.
Deti sa mohli do sýtosti vyblázniť na nafukovacích atrakciách, zamaškrtiť si na cukrovej vate a sladkých pukancoch. Dospelých zas lákali stánky s nápojmi i typickými jarmočnými špecialitami. S pribúdajúcimi hodinami oslavy gradovali, až vyvrcholili v neskorej noci. Nuž, keby sa oslavy konali vo februárovom termíne, určite by sme si toľko zábavy neužili.
