Banská Štiavnica sa otriasala v karnevalových rytmoch

Kapela Steel Band Panasuk, ktorá hrá na oceľových bubnoch rytmy z Antíl, otvorila v stredu štvrtý ročník európskeho festivalu poézie, divadla a hudby Capalest v Banskej Štiavnici, ktorý potrval až do nedele. Do mesta v horách priniesla slnečnú karnevalovú

atmosféru. Oceľový orchester prešiel od Trojičného námestia mestom, viedla ho profesionálna kubánska tanečnica Yulensy. V krátkej koženej sukni sa vlnila v kubánskych a brazílskych rytmoch. „Všetci sme mali pred vystúpením obavy, ako nás diváci prijmú. Obávala som sa najmä toho, či sa na Slovensku nestretnem s rasizmom. Diváci však boli úžasní, milo nás prijali, aj oni spievali a tancovali. Po vystúpení nám podávali ruky, pýtali autogramy, fotili sa s nami a rozprávali. Cítila som, ako nás vystúpenie zblížilo, aj keď pochádzame z rozličných kútov sveta,“ povedala Yulensy. Oceľové bubny, ktoré vznikli z naftových sudov, zaujali aj Banskoštiavničanov. Ich nahrievaním a obíjaním vznikali vypukliny, ktoré hrajú odlišné tóny. Kapela Panasuk odohrala doteraz dvesto koncertov, po Turecku sa vydala na svoje druhé zahraničné vystúpenie na Slovensko.
Otcovi čiernej kultúry a bývalému senegalskému prezidentovi Senghorovi venoval festival druhé večerné predstavenie. Básne Senghora sa prelínali v melódiách a piesňach senegalských umelcov Meissu, ktorý hral na nástroj ndaa a kongomu a Eloisa Cissoko, ktorý hral na koru. Slovenský umelec Dodo Šošoka ich doprevádzal na perkusie.
Diváci využili príležitosť dozvedieť sa viac o nástrojoch, ktoré sa dajú na Slovensku vidieť len zriedkavo. Kongoma je nástroj chudobných, pozostáva z tekvice a kovových plieškov, ktoré vibrujú. Ndaa je ženský nástroj vyrobený z keramiky, hra na ňom nepotrebuje silu, ale jemné ruky. Kora je ľudový strunový nástroj zo Senegalu. Africké nástroje sú považované za mýtické, v rodinách sa dedia z pokolenia na pokolenie.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

SkryťVypnúť reklamu

Piesne Kelarovej zneli
s rómskou poéziou
Režisér Peter Gábor pripravil na štvrtok večer pásmo rómskej poézie a hudby Od rubáša po perinku. Odkryl ním zvyky a bohatú históriu Rómov. Poézia o smrti, láske a narodení je spojená do pomyselného príbehu, začína sa motívom smrti. „Tento motív je pre mňa silný, približuje nám neznáme zvyky. Rómovia dávajú zomrelým do rakvy nielen rubáš, ale sa s ním lúčia aj peniazmi,“ povedal Gábor.
Inšpiroval sa knihou predstaviteľa rómskej literatúry Ľudovíta Didiho Príbehy svätené vetrom. Vybral zrelé verše z rómskej poézie, ktorá spojil do pomyselného príbehu. Začína sa smrťou, oslavou lásky a končí novým životom.
„Motív smrti som dal na začiatok. Stelesňoval ho čierny katafalk,“ hovorí Gábor. Čiernu postupne nahrádzala červená a biela, ktoré symbolizujú krv, život a čistotu. Piesňami a vokálom vstúpila do deja moravsko-rómska speváčka Ida Kelarová. Priznala sa, že v predstavení s poéziou účinkovala prvý raz. „Prekvapilo ma, že na rómsku poéziu prišlo veľa divákov,“ povedala speváčka, ktorá je sestrou Ivy Bittovej a dcérou rómskeho muzikanta Kolomana Bitta. Vyznala sa z lásky k Slovensku.

SkryťVypnúť reklamu

Pomocník komisára Navarra hral v Štiavnici
Aj francúzsky herec Jacques Martial, na Slovensku známy z filmu Navarro, sa predstavil na európskom festivale poézie, divadla a hudby. Pre divákov to bol herecký koncert, ktorý odmenili aplauzom.
Martial stvárnil postavu čierneho muža, ktorý hľadá cestu z exilu duše i krajiny. Postava je z pera Aimé Césaira, z hry Poznámky z návratu do rodnej zeme. „Je to významné dielo 20. storočia. Neuveriteľné, že také hlboké myšlienky napísal Césaire už ako 26-ročný. Hoci vyšlo prvý raz v roku 1939, má čo povedať i dnes,“ vyznal sa Martial.
Hra je základným dielom čiernej kultúry. Vznikla v období kolonializmu ako reakcia na smrť čiernej ženy, ktorá zomrela pred nemocnicou, lebo jej neposkytli pomoc pre farbu pleti. Tento smer presadzuje rovnaké práva všetkým.
„Dielo je volaním po bratstve a mieri. V čase, keď sú okolo nás konflikty, ponúkame iné riešenie. Je pozoruhodné, že Césaire ho napísal na malom ostrove Martinik, no jeho text má čo povedať aj v Paríži či v Sydney a napokon aj v Banskej Štiavnici. Nezáleží na tom, kde sa hrá,“ zdôraznil sympatický herec. Jeho monológ o otázkach bytia zaznel vo francúzštine. Časť z textov prerozprával divákom jeho kolega po slovensky. Predstavenia Capalestu bývajú totiž viacjazyčné.
Martial založil spoločnosť, ktorá pomáha ľuďom čiernej pleti uplatniť sa v umení. Tento herec pochádza z ostrovu Guadeloupe, ktorý bol francúzskou kolóniou. Hoci sa nachádza v Karibskom mori, patrí k Francúzsku, platí sa tam eurami a platia tam európske zákony. „Musíme sa vyrovnať s minulosťou a pomôcť budovať novú Európu. K tomu poslúži práve aj kultúra,“ myslí si Martial. Dodal, že malým ostrovom na zbližovanie kultúr je festival Capalest, ktorý vytvára pôdu na to, aby sme sa navzájom zbližovali a rešpektovali.
Capalest tento rok okrem slovenskej a európskej kultúry predstavil čiernu kultúru, okrem oceľovej kapely Steel Band Panasuk z Trinidadu, aj hudobníkov na afrických ľudových nástrojoch a skupinu gospelu. Interpreti čiernej kultúry na festivale tlieskali slovenskému Šarišanu, mentálne postihnutým hercom Divadla z Pasáže, poézii rómskych autorov či slovenskej šansoniérke Jane Orlickej.
Festival bol financovaný aj z dotácie Ministerstva kultúry Slovenskej republiky a z Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.

SkryťVypnúť reklamu

Autor: ab

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na My Žiar

Komerčné články

  1. Nová hala v Istropolise zaplní chýbajúce miesto na mape kultúry
  2. Koniec nálepkovaniu a predsudkom medzi kolegami u tohto predajcu
  3. Roman Kukumberg ml.: Online hejty vedia bolieť viac ako bodyček
  4. Dobrovoľníci, prihláste sa na Týždeň dobrovoľníctva
  5. Ako sa z firmy na výrobu krbov stal líder v robotike?
  6. PLANEO otvára v máji 9 predajní. Má to zmysel v dobe digitálu?
  7. Bývajte v centre Košíc – 18 bytov v boutique residence Huštáky
  8. Green Corner: zelené bývanie blízko centra s prvou splátkou 10 %
  1. Pokoj, výhľady a dobrá kuchyňa? Vyberáme desať hotelov na Ischii
  2. Zlatý sen vo vzduchu
  3. Sapara a Nagy povzbudzovali malých futbalistov a futbalistky
  4. Nová hala v Istropolise zaplní chýbajúce miesto na mape kultúry
  5. Pozvánka, ktorá sa neodmieta: oslávte 25 rokov s Kauflandom
  6. Kaufland oslavuje 25 rokov a tvorí pilier slovenskej ekonomiky
  7. Bankroty a miliardové dlhy. Úspešný Trump je ilúzia
  8. Zvieratá presne vedia, aké bude počasie
  1. Toto je Balkán? Roky prehliadané Albánsko prekvapuje 8 312
  2. Ako sa z firmy na výrobu krbov stal líder v robotike? 7 211
  3. Roman Kukumberg ml.: Online hejty vedia bolieť viac ako bodyček 5 037
  4. Bývajte v centre Košíc – 18 bytov v boutique residence Huštáky 4 724
  5. PLANEO otvára v máji 9 predajní. Má to zmysel v dobe digitálu? 4 609
  6. Bankroty a miliardové dlhy. Úspešný Trump je ilúzia 2 821
  7. Slováci posielajú na MS mladíkov. Kedy hrajú a kde ich sledovať? 2 174
  8. Expertka na profesijný rozvoj: Ľudia nechcú počuť, že bude dobre 1 633
  1. Ján Serbák: Zaujímavosti zo storočných novín (9. - 15.5.1925)
  2. Elena Antalová: Koho som ešte nedokázal nasrdiť? "Majiteľ"sveta z mesta T.
  3. Ján Valchár: Plánuje Maďarsko vojnu?
  4. Daniel Jankech: Čo spája voličov Róberta Fica?
  5. Jozef Pivarník: Ficov kultúrny kiks: Keď premiér "rusofóbne" kritizuje ruskú klasiku!
  6. Ján Šeďo: Zomrel Jiří Bartoška...
  7. Daniel Balko: Dnešná Moskva oslavuje vojnu, nie jej obete. Napokon, bola pri jej vzniku.
  8. Ján Šeďo: Stalin s "Číňanom a Brazílčanom", Slovák sa nezmestil do záberu.
  1. Ivan Čáni: 9. máj 2025 – najhanebneší deň v dejinách Slovenska. 36 458
  2. Ivan Mlynár: Odpoveď Michalovi Šimečkovi na otázku, ktorú o Ficovi zrejme nikdy nepoloží 23 617
  3. Radko Mačuha: Šimečka má niečo, čo už Fico nikdy nebude mať? 19 723
  4. Vlado Jakubkovič: Vypískaný mr. Rudo a prezident mieru. 14 331
  5. Ján Chomík: Liek na nespavosť 7 959
  6. Rastislav Puchala: Výzva od Ficina prijatá 7 714
  7. Matúš Lazúr: Vlakom z Bratislavy až za polárny kruh. 6 963
  8. Michael Achberger: Jogurty pod lupou: Pravda, ktorú vám výrobcovia radšej nepovedia 5 967
  1. Radko Mačuha: Fico ide na oslavu začiatku 3 svetovej vojny.
  2. Tupou Ceruzou: Dobre bude
  3. Post Bellum SK: Hlasy pamätníkov: Nedopusťme návrat vojny!
  4. Radko Mačuha: Hanba, uniklo ďalšie video Šimečkovej ženy.
  5. Jiří Ščobák: Víte, kde hledat nejstarší samostatně stojící chrám na světě? A jak ho asi postavili?
  6. Radko Mačuha: Šimečka má niečo, čo už Fico nikdy nebude mať?
  7. Tupou Ceruzou: Zámočky
  8. Věra Tepličková: K. J. Erben: Vodník (úryvok z českej balady so šťastným slovenským koncom)
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

  1. Ján Serbák: Zaujímavosti zo storočných novín (9. - 15.5.1925)
  2. Elena Antalová: Koho som ešte nedokázal nasrdiť? "Majiteľ"sveta z mesta T.
  3. Ján Valchár: Plánuje Maďarsko vojnu?
  4. Daniel Jankech: Čo spája voličov Róberta Fica?
  5. Jozef Pivarník: Ficov kultúrny kiks: Keď premiér "rusofóbne" kritizuje ruskú klasiku!
  6. Ján Šeďo: Zomrel Jiří Bartoška...
  7. Daniel Balko: Dnešná Moskva oslavuje vojnu, nie jej obete. Napokon, bola pri jej vzniku.
  8. Ján Šeďo: Stalin s "Číňanom a Brazílčanom", Slovák sa nezmestil do záberu.
  1. Ivan Čáni: 9. máj 2025 – najhanebneší deň v dejinách Slovenska. 36 458
  2. Ivan Mlynár: Odpoveď Michalovi Šimečkovi na otázku, ktorú o Ficovi zrejme nikdy nepoloží 23 617
  3. Radko Mačuha: Šimečka má niečo, čo už Fico nikdy nebude mať? 19 723
  4. Vlado Jakubkovič: Vypískaný mr. Rudo a prezident mieru. 14 331
  5. Ján Chomík: Liek na nespavosť 7 959
  6. Rastislav Puchala: Výzva od Ficina prijatá 7 714
  7. Matúš Lazúr: Vlakom z Bratislavy až za polárny kruh. 6 963
  8. Michael Achberger: Jogurty pod lupou: Pravda, ktorú vám výrobcovia radšej nepovedia 5 967
  1. Radko Mačuha: Fico ide na oslavu začiatku 3 svetovej vojny.
  2. Tupou Ceruzou: Dobre bude
  3. Post Bellum SK: Hlasy pamätníkov: Nedopusťme návrat vojny!
  4. Radko Mačuha: Hanba, uniklo ďalšie video Šimečkovej ženy.
  5. Jiří Ščobák: Víte, kde hledat nejstarší samostatně stojící chrám na světě? A jak ho asi postavili?
  6. Radko Mačuha: Šimečka má niečo, čo už Fico nikdy nebude mať?
  7. Tupou Ceruzou: Zámočky
  8. Věra Tepličková: K. J. Erben: Vodník (úryvok z českej balady so šťastným slovenským koncom)

Už ste čítali?

SkryťZatvoriť reklamu