atmosféru. Oceľový orchester prešiel od Trojičného námestia mestom, viedla ho profesionálna kubánska tanečnica Yulensy. V krátkej koženej sukni sa vlnila v kubánskych a brazílskych rytmoch. „Všetci sme mali pred vystúpením obavy, ako nás diváci prijmú. Obávala som sa najmä toho, či sa na Slovensku nestretnem s rasizmom. Diváci však boli úžasní, milo nás prijali, aj oni spievali a tancovali. Po vystúpení nám podávali ruky, pýtali autogramy, fotili sa s nami a rozprávali. Cítila som, ako nás vystúpenie zblížilo, aj keď pochádzame z rozličných kútov sveta,“ povedala Yulensy. Oceľové bubny, ktoré vznikli z naftových sudov, zaujali aj Banskoštiavničanov. Ich nahrievaním a obíjaním vznikali vypukliny, ktoré hrajú odlišné tóny. Kapela Panasuk odohrala doteraz dvesto koncertov, po Turecku sa vydala na svoje druhé zahraničné vystúpenie na Slovensko.
Otcovi čiernej kultúry a bývalému senegalskému prezidentovi Senghorovi venoval festival druhé večerné predstavenie. Básne Senghora sa prelínali v melódiách a piesňach senegalských umelcov Meissu, ktorý hral na nástroj ndaa a kongomu a Eloisa Cissoko, ktorý hral na koru. Slovenský umelec Dodo Šošoka ich doprevádzal na perkusie.
Diváci využili príležitosť dozvedieť sa viac o nástrojoch, ktoré sa dajú na Slovensku vidieť len zriedkavo. Kongoma je nástroj chudobných, pozostáva z tekvice a kovových plieškov, ktoré vibrujú. Ndaa je ženský nástroj vyrobený z keramiky, hra na ňom nepotrebuje silu, ale jemné ruky. Kora je ľudový strunový nástroj zo Senegalu. Africké nástroje sú považované za mýtické, v rodinách sa dedia z pokolenia na pokolenie.
Piesne Kelarovej zneli
s rómskou poéziou
Režisér Peter Gábor pripravil na štvrtok večer pásmo rómskej poézie a hudby Od rubáša po perinku. Odkryl ním zvyky a bohatú históriu Rómov. Poézia o smrti, láske a narodení je spojená do pomyselného príbehu, začína sa motívom smrti. „Tento motív je pre mňa silný, približuje nám neznáme zvyky. Rómovia dávajú zomrelým do rakvy nielen rubáš, ale sa s ním lúčia aj peniazmi,“ povedal Gábor.
Inšpiroval sa knihou predstaviteľa rómskej literatúry Ľudovíta Didiho Príbehy svätené vetrom. Vybral zrelé verše z rómskej poézie, ktorá spojil do pomyselného príbehu. Začína sa smrťou, oslavou lásky a končí novým životom.
„Motív smrti som dal na začiatok. Stelesňoval ho čierny katafalk,“ hovorí Gábor. Čiernu postupne nahrádzala červená a biela, ktoré symbolizujú krv, život a čistotu. Piesňami a vokálom vstúpila do deja moravsko-rómska speváčka Ida Kelarová. Priznala sa, že v predstavení s poéziou účinkovala prvý raz. „Prekvapilo ma, že na rómsku poéziu prišlo veľa divákov,“ povedala speváčka, ktorá je sestrou Ivy Bittovej a dcérou rómskeho muzikanta Kolomana Bitta. Vyznala sa z lásky k Slovensku.
Pomocník komisára Navarra hral v Štiavnici
Aj francúzsky herec Jacques Martial, na Slovensku známy z filmu Navarro, sa predstavil na európskom festivale poézie, divadla a hudby. Pre divákov to bol herecký koncert, ktorý odmenili aplauzom.
Martial stvárnil postavu čierneho muža, ktorý hľadá cestu z exilu duše i krajiny. Postava je z pera Aimé Césaira, z hry Poznámky z návratu do rodnej zeme. „Je to významné dielo 20. storočia. Neuveriteľné, že také hlboké myšlienky napísal Césaire už ako 26-ročný. Hoci vyšlo prvý raz v roku 1939, má čo povedať i dnes,“ vyznal sa Martial.
Hra je základným dielom čiernej kultúry. Vznikla v období kolonializmu ako reakcia na smrť čiernej ženy, ktorá zomrela pred nemocnicou, lebo jej neposkytli pomoc pre farbu pleti. Tento smer presadzuje rovnaké práva všetkým.
„Dielo je volaním po bratstve a mieri. V čase, keď sú okolo nás konflikty, ponúkame iné riešenie. Je pozoruhodné, že Césaire ho napísal na malom ostrove Martinik, no jeho text má čo povedať aj v Paríži či v Sydney a napokon aj v Banskej Štiavnici. Nezáleží na tom, kde sa hrá,“ zdôraznil sympatický herec. Jeho monológ o otázkach bytia zaznel vo francúzštine. Časť z textov prerozprával divákom jeho kolega po slovensky. Predstavenia Capalestu bývajú totiž viacjazyčné.
Martial založil spoločnosť, ktorá pomáha ľuďom čiernej pleti uplatniť sa v umení. Tento herec pochádza z ostrovu Guadeloupe, ktorý bol francúzskou kolóniou. Hoci sa nachádza v Karibskom mori, patrí k Francúzsku, platí sa tam eurami a platia tam európske zákony. „Musíme sa vyrovnať s minulosťou a pomôcť budovať novú Európu. K tomu poslúži práve aj kultúra,“ myslí si Martial. Dodal, že malým ostrovom na zbližovanie kultúr je festival Capalest, ktorý vytvára pôdu na to, aby sme sa navzájom zbližovali a rešpektovali.
Capalest tento rok okrem slovenskej a európskej kultúry predstavil čiernu kultúru, okrem oceľovej kapely Steel Band Panasuk z Trinidadu, aj hudobníkov na afrických ľudových nástrojoch a skupinu gospelu. Interpreti čiernej kultúry na festivale tlieskali slovenskému Šarišanu, mentálne postihnutým hercom Divadla z Pasáže, poézii rómskych autorov či slovenskej šansoniérke Jane Orlickej.
Festival bol financovaný aj z dotácie Ministerstva kultúry Slovenskej republiky a z Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.
