i ho blízke Krahule. Dnes sú práve oni jedinou slovenskou obcou s viac ako dvadsaťpercentným podielom nemeckej menšiny.
Starosta Kunešova Ján Ihring predpokladá, že pokles môže v najbližších rokoch pokračovať a pri nasledujúcom sčítaní zrejme bude Nemcov v Kunešove ešte menej. „Pokles bol veľmi rýchly, pričom hlavný dôvod vidím v prirodzenom úbytku starých obyvateľov. Pri sčítaní v roku 1991 sa ešte k nemeckej národnosti prihlásilo 30 percent obyvateľov, o desať rokov sme už dosiahli iba 19- percentnú hranicu. Za jeden z problémov považuje aj to, že ani deti z nemeckých rodín už neovládajú nielen miestny dialekt, ale ani spisovnú nemčinu.
Pred druhou svetovou vojnou mal Kunešov dvetisíc obyvateľov, dnes ich tu žijú necelé tri stovky. Z pôvodného nemeckého obyvateľstva ostalo torzo. „Povojnová situácia bola veľmi zložitá a jej dôsledky vidieť dodnes. Sú také rodiny, čo sa medzi sebou ešte aj dnes zhovárajú miestnym dialektom, no je ich z roka na rok menej,“ hovorí starosta. Aj preto by chcel v obci organizovať kurzy nemeckého jazyka, no zatiaľ nevie odhadnúť záujem. „Bojím sa, že mladí už o to veľký záujem mať nebudú,“ dodáva. Súhlasí s ním aj obyvateľ obce Jozef Neuschl, ktorý starý kunešovský dialekt ešte ovláda a snažil sa ho naučiť aj svoje deti. Jeho syn študuje v Nemecku a hoci má bližšie k spisovnej nemčine, dohovorí sa aj dialektom, ktorý má mnohé odlišnosti.
Starosta dodáva, že nezáujem mladých o jazyk a kultúru svojich predkov sa v podstate nedá ovplyvniť. „Je to zložité, lebo vyrástli v inom prostredí ako ich predkovia. S nemčinou sa stretávali iba zriedka, hoci v posledných rokoch sa aj v blízkej Kremnici podmienky na vyučovania nemčiny zlepšili,“ hovorí starosta. Napriek tomu už mnohí mladí neovládajú nemčinu vôbec.
