počas turistickej sezóny.
Ivan Švejna z petičného výboru hovorí, že nepožadujú úplné odstavenie trúbenia, ale sú pripravení dohodnúť sa na kompromise. „Pre niektorých ľudí a turistov to môže byť príťažlivé, preto sme pripravení dohodnúť sa. Pre veľkú časť obyvateľov spod Nového zámku je to ale dlhodobá záťaž,“ dodáva.
V prieskume, ktorý petičný výbor urobil, sú proti trúbeniu hlavne mladé rodiny, zatiaľ čo starší obyvatelia voči nemu nemajú vážnejšie výhrady.
Petičný výbor si dal vypracovať aj psychologický posudok, podľa ktorého môže mať pravidelný a intenzívny zvuk stresujúci vplyv na organizmus nielen u detí, ale aj u dospelých. Popri trúbení sa navyše pri celých hodinách rozoznie aj zvonkohra z radnice a na poludnie aj kostolné zvony. „Mal by byť medzi tým nejaký súlad,“ myslí si Švejna. Od vedenia Slovenského banského múzea, ktoré trúbenie z Nového zámku zabezpečuje, dostali prísľub, že už od septembra by sa intervaly v trúbení mali predĺžiť na hodinu.
Poslanec mestského zastupiteľstva Vladimír Poprac nevidí v trúbení problém. „Je to stará tradícia, ktorá vniesla do mesta kus histórie. Mnohým Štiavničanom a turistom sa to veľmi páči, no ak trúbenie niektorých obyvateľov vyrušuje, poslanci sa musia ich pripomienkami zaoberať,“ dodal. Aj on verí, že sa dohodnú na kompromise: „Zo zámku sa netrúbi v noci, takže to nikoho budiť nemôže.“ Úplné zrušenie tradície by podľa neho bolo chybou.
Tradícia štiavnických trubačov bola známa už v 18. storočí. Oznamovali obyvateľom, že mestu nehrozí nebezpečenstvo a neskôr slúžila ako požiarny signál. Zvyk pretrvával aj v 90. rokoch dvadsiateho storočia, neskôr zanikol. Obnovili ho minulý rok. Odporcovia trúbenia tvrdia, že iné je trúbenie trubačov z minulosti v porovnaní s dnešnou silnou zvukovou nahrávkou z reproduktorov.
Autor: eta
