Pád z centrifúgy
V okamihu, keď zariadenie nabralo rýchlosť a začínalo sa dvíhať, zlomil sa najskôr predný a potom zadný kĺb, pomocou ktorých bola kabína pripevnená. Spolu s dvojicou mladých ľudí prudko dopadla na zem. Nasledoval prevoz obidvoch zranených ľudí do levickej nemocnice a poskytnutie zdravotnej pomoci. Lekári konštatovali, že vtedy 23-ročný Jozef utrpel zlomeninu dvoch stavcov – v hrudnej a driekovej časti - a odreniny. O rok mladšia Andrea bola na tom horšie – diagnostikovanú mala trieštivú zlomeninu driekového stavca, otras mozgu a naštiepené ľavé predlaktie. Mladú ženu po troch hodinách previezli do nemocnice v Nových Zámkoch.
S klinmi v chrbtici
„Po troch dňoch som podstúpila prvú operáciu, ktorou mi pomocou štyroch klinov zafixovali chrbticu. Po týždni ma čakala ďalšia operácia, tentoraz vážnejšia – štvorhodinová. Vymenili mi driekový stavec za titánový,“ spomína na operačné zákroky Andrea. V Nových Zámkoch pobudla do začiatku novembra. Do polovice decembra bola hospitalizovaná v Leviciach, kde sa podrobovala rehabilitácii. „Ôsmeho marca sme obidvaja nastúpili do Národného rehabilitačného centra v Kováčovej. Ja som tam bola šesť týždňov, Jozef iba štyri,“ spomína na negatívne skúsenosti Andrea. Jej slová potvrdzuje aj Jozef: „Poisťovňa mi viac nezaplatila, preto som z nej potom odišiel. Päť rokov som bol predtým zamestnaný a platil som si poistku, ale keď som potreboval, liečenie mi nezaplatili.“ Skôr ako odišiel do Kováčovej, absolvoval aj on niekoľkotýždňový pobyt v nemocnici. Hneď po páde z centrifúgy bol v Leviciach, odkiaľ ho previezli do Nových Zámkov na operáciu. Voperovali mu osem klinov – do driekovej a hrudnej časti. Začiatkom novembra ho prepustili domov. Napriek tomu, že aj on má za sebou štvortýždňový pobyt v Kováčovej, kde sa o každého pacienta stará jedna rehabilitačná sestra, ešte stále nie sú Andrea s Jozefom v poriadku. „Zobralo nám to rok zo života. Sedíme, chodíme, ale máme obmedzený pohyb, nesmieme robiť žiadne prudké a rotačné pohyby, aby nebola chrbtica namáhaná. Cítime každú zmenu počasia. Kliny v tele nám navždy ostanú,“ hovoria svorne.
Ostala bez práce
Tragédia spred desiatich mesiacov ovplyvnila nielen ich zdravotný stav, ale aj súkromný život. „Skončila som pedagogickú školu v Prešove a 21. októbra som mala mať promócie. Už som ich nestihla, ležala som v nemocnici. Mala som sľúbené miesto učiteľky ročníkov jedna až štyri, kde som po skončení školy aj krátko zastupovala. Miesto medzitým obsadili, takže som ostala bez práce. Keďže som bola absolventkou, počas celého liečenia som nemala žiadny príjem. Práceneschopnosť sa mi skončila teraz 18. augusta,“ hovorí Andrea. Jej priateľ sa do zamestnania vrátil v máji.
Kto je vinný?
Obaja mladí ľudia strávili v nemocniciach, kúpeľoch a v rehabilitačných zariadeniach celé týždne. Za ten čas ich však prevádzkovateľ centrifúgy ani raz nekontaktoval, nezaujímal sa o ich zdravotný stav. Keď polícia začala vyšetrovanie, výrobca zariadenia z Čiech sa „stratil“. Podľa výsledkov expertízy išlo o skrytú vadu materiálu. Pritom centrifúga bola vyrobená v roku 2003 a v záznamoch mala pečiatky o pravidelných technických kontrolách. „Nedostali sme žiadne odškodné, všetky výdavky na liečenie sme znášali sami. Požiadali sme o čiastočný invalidný dôchodok, ale nemali sme dostatočné percentá na jeho priznanie. Určite to tak nenecháme. Cez právnika sa snažíme o mimosúdne vyrovnanie s prevádzkovateľom centrifúgy. Keď sa nedohodneme, budeme sa súdiť. Jazda v centrifúge nám vzala rok zo života a zničila naše plány,“ hovoria Andrea s Jozefom. Na otázku, či sa chystajú na tohtoročný jarmok, odpovedajú zhodne: „Na jarmok áno, na kolotoče nie. Ešte aj dnes nás striasa, keď ideme popri nich.“
JANA NÉMETHOVÁ
