Osudy učiteľa Lošonského
V minulých číslach sme priniesli osudy bratov Jána a Štefana Leckých zo Starého Tekova, ktorí boli počas vojny spolu s ďalšími obyvateľmi obce zajatí v nemeckom zbernom tábore v Martine – Vrútkach. O prepustenie 18 zajatcov zo Starého Tekova sa zaslúžil Stanislav Lošonský (13. 11. 1908 – 3. 1. 1992). Keď získal podpis na prepustenie od veliteľa zberného tábora, na žiadosť dopísal desiatky mien zajatcov z Oravy a Liptova, ktorí boli vďaka nemu prepustení.
Stanislav Lošonský, učiteľ, riaditeľ školy a organista, pomáhal v dobe druhej svetovej vojny aj iným spôsobom. Organizoval prechovávanie prenasledovaných rodín na fare v Starom Tekove. Rodinám zabezpečil novú identitu vybavením nových dokladov pred ich utajeným prechodom do Maďarska. Hranica bola hneď za riekou Hron. Medzi prechovávanými boli aj tri židovské rodiny. Doktor Rauchman im poskytoval zdravotnú starostlivosť, o prevoz na loďke sa postaral Karol Pacala.
Po vojne sa situácia zmenila. Stanislava Lošonského zbavili úrady možnosti vyučovať v škole v Tekove. Zastali sa ho obyvatelia, ktorí za svojho obľúbeného učiteľa zorganizovali podpisovú akciu. Úrady za ňu vyrubili pokutu 11-tisíc vtedajších korún, na ktorú sa poskladali obyvatelia obce. Napriek tomu bol S. Lošonský uväznený na pol roka do väznice v komárňanskej pevnosti. Odtiaľ bol 28. augusta 1951 presunutý do 63. pracovno-technického práporu, kde bol až do 15. februára 1954. Vtedy mal 45 rokov. Jeho manželka so štyrmi deťmi zostala tri roky bez prostriedkov na živobytie. V ťažkých chvíľach jej pomáhali obyvatelia aj napriek tomu, že dostať sa k základným životným potrebám bolo možné cez limitovaný počet potravinových lístkov. Po prepustení z nútených prác sa mohol zamestnať ako pomocný robotník na vodohospodárskych prácach vo Vodoslužbe Levice.
Neradostný osud mali aj ostatní členovia rodiny poštmajstra Lošonského z Vlčoviec. Rodina mala deväť detí, z nich sedem prežilo. Jedným z nich bol Stanislav, najmladším bol Michal, ktorý študoval na Akadémii múzických umení v Prahe, avšak po februári 1948 neprešiel politickými previerkami, preto štúdium musel ukončiť. V júni 1949 emigroval a po roku 1953 sa stal redaktorom rozhlasovej stanice Slobodná Európa. JozefPacala
