Žiar nad Hronom. Podľa Kateřiny Věntusovej z hnutia Greenpeace budú podpisy pod petíciu zbierať po celom Slovensku aj v nasledujúcich dvoch mesiacoch. „Už prvý deň ukázal, že Kremničania reagujú na petičnú akciu veľmi spontánne a väčšina z nich si povrchový lom a s ním spojené ekologické riziká neželá,“ dodala Věntusová. Podpisy budú zbierať po celom Slovensku aj v nasledujúcich dvoch mesiacoch a petíciu nakoniec odovzdajú ministerstvu životného prostredia. To začalo v januári dlhodobý proces posudzovania vplyvov ťažby na životné prostredie. Trvať by mal minimálne rok.
Zlato pri Kremnici plánuje ťažiť kanadská spoločnosť Tournigan Gold Corporation prostredníctvom dcérskej spoločnosti Kremnica Gold. Hodnota vyťaženého zlata sa má pohybovať od 18 - 21 miliárd korún, pričom za desať rokov chce spoločnosť vyťažiť 28 ton zlata a 220 ton striebra. Protestujúci Kremničania založili občianske združenie Kremnica nad zlato, ktoré jednoznačne akúkoľvek ťažbu odmieta. Ako nám povedala Zuzana Balážová z občianskeho združenia, v súčasnosti evidujú takmer 2 800 členov. Podľa Balážovej už spoločnosť Kremnica Gold začala s kupovaním priazne obyvateľov, aby negatívnu verejnú mienku zvrátila. Ponúkla sa financovať festival humoru Kremnické gagy, no jeho organizátori to striktne odmietli. Naopak – festival sa postavil na stranu odporcov ťažby a propagoval aktivity občianskeho združenia. Iné občianske združenie – Zlaté srdce Slovenska však milión a pol od spoločnosti Kremnica Gold prijalo. Podľa Zuzany Balážovej ide v Kremnici o rovnaký scenár, aký používajú potenciálni ťažiari v historickom rumunskom meste Rosia Montana. Skúpili tam množstvo súkromných domov, ktoré sú dnes neobývané a chátrajú. „Boj o ťažbu zlatu trvá v Rosia Montane už sedem rokov a mnohé rodiny sa odtiaľ vysťahovali,“ dodáva Zuzana Balážová, ktorá sa pred niekoľkými dňami z Rumunska vrátila.
Kremničania sa obávajú devastácie jednej z najkrajších prímestských lokalít, hluku, prašnosti a narušenia statiky domov. Lom by mal mať hĺbku okolo dvesto metrov a žiadna sľubovaná rekultivácia podľa občianskeho združenia nedokáže vrátiť prírodu do pôvodného stavu. Obavy sú aj z používania kyanidovej technológie pri získavaní zlata.
