Štvrtok, 24. jún, 2021 | Meniny má JánKrížovkyKrížovky

Jožo Kubáni prežil v Župkove prvý voľný deň

Reportér Jožo Kubáni sa s vyše dvadsaťkilogramovým ruksakom na chrbte vybral začiatkom septembra na približne päťstokilometrovú trasu od Tatier k Dunaju. Chce ju prejsť pešo za osemnásť dní. Začal ju výstupom na Gerlach a keď prišiel do nášho regiónu, mal

v nohách už úctyhodných 260 kilometrov. Zastavil sa až v Župkove, kde dorazil za hlbokej tmy. Tu sa ho ujal miestny podnikateľ Jozef Repiský, s ktorým sa osobne poznali. Po riadnej večeri unaveného hosťa uložil vo vlastnom dome. „Napriek tomu, že bol hrozne unavený, spal krátko, vstal niečo po šiestej hodine,“ hovorí Jozef Repiský. „Cestou do Župkova, na ktorej ho sprevádzalo pár správnych ľudí už od Žiaru nad Hronom, aj párkrát zablúdili. Išli cez hory.“ Na ďalší deň (utorok) si Kubáni urobil odpočinkový deň. Celý ho strávil v Župkove, kde sa ho ujalo haluškárske družstvo, ktoré už zo štyri roky chodí po súťažiach vo varení halušiek. Ako prezradil Jozef Repiský, najlepšie sa im darilo v Tureckej, kde získali 6. miesto. „Jeden rok súťažil s nami v družstve aj Kubáni,“ dodal. Aj keď tentokrát nevarili na čas, museli nahádzať také množstvo halušiek, aby sa ušlo všetkým zvedavcom, ktorí si nenechali ujsť vidieť na vlastné oči slávneho reportéra. Tomu sa okrem fantastických bryndzových halušiek so slaninkou ušli aj pravé kožené krpce. Odovzdal mu ich starosta Emil Barbora so slovami, aby si ich skúsil, ako sa mu v nich pôjde a Jožo si ich hneď na mieste odskúšal.
Voľný deň ubehol ako voda a Kubániho čakali ďalšie kilometre. Tie spolu s ním v stredu absolvoval aj Jozef Repiský s družinou až do Zlatých Moraviec.

Skryť Vypnúť reklamu

Keď sme za ním prišli, sedel bosý pri pive a vreckovým nožíkom si práve odrezával z päty kúsok kože, ktorá mu visela z prasknutého krvavého otlaku. „S tým nič nenarobím, otlaky sa urobia vždy, lebo idem väčšinou po asfalte. Botasky mám kvalitné, ale gate som už jedny zodral,“ skonštatoval Jožo Kubáni a hoci unavený, ochotne odpovedal na naše otázky.
Považujú vás za najodvážnejšieho horského reportéra, ale pôvodne ste chceli byť vraj učiteľom.
To je pravda. Najskôr som chcel ísť študovať archeológiu, ale vtedy sa tuším ten ročník neotváral, tak som sa prihlásil na pedagogickú fakultu a chcel som učiť dejepis. Prijímačky som síce urobil, ale nezobrali ma. Nemal som vtedy ten správny triedny pôvod, navyše som bol vyhodený zo Socialistického zväzu mládeže, takže blbý kádrový profil.
Takže ste sa stali redaktorom...
To bolo tak, že kamoš našiel nejaký inzerát, hľadali kameramana, zobrali ho, pýtali sa, či nechcem ísť aj ja, tak som išiel...
Ako ste sa vlastne dostali k horám?
Ešte keď som bol malý, oco ma vláčil po kusuckých vrchovinách na takom kočíku – športiačiku. Tlačil ma po kopcoch, potom kočík skryl za nejaký strom, chvíľu sme išli pešo na huby a tak, potom ma zase naložil na športiačik a išli sme domov. Ten kočík ešte doma máme. Potom som s kamarátom skúšal lezenie v Rajeckých a Súľovských skalách, veľa som čundroval. A potom nič. Stal sa zo mňa akýsi bohém, taliansky typ ,více-méně´, až kým som neprišiel do Popradu. Predtým som sa viac venoval politickému spravodajstvu.
Kedy ste si povedali, že kašlete na politiku a radšej budete robiť horského reportéra?
Stalo sa to úplne náhodou. Išiel som robiť niečo o kamzíkoch a vtedy som spoznal Pala Balla. On je vlastne ten človek, ktorý ma dovliekol niekde vyššie ako je posledná krčma a tam ma to zabilo. Potom som začal chodiť do hôr, spoznávať ľudí, lebo to nie je len o horách, ale aj o ľuďoch. Jedno s druhým. Palo Ballo by si podľa mňa zaslúžil Nobelovu cenu za skromnosť. Ten človek urobil pre tatranskú prírodu a pre iných niečo, čo inde robia celé tímy. Mám ho veľmi rád.
Prečo ste sa vlastne vydali na cestu Od Tatier k Dunaju? Inšpiroval vás Rasťo Ekkert?
Plánoval som to už dávno, lebo rád spoznávam iných ľudí, iné kraje, špeciálne na Slovensku. Rasťova cesta nebola priamo inšpiráciou, nie je to o súperení ani napodobňovaní. Rozprával som sa o tom so šéfredaktorom, že by som šiel, ale peši, lebo kontakt s ľuďmi na ceste je neporovnateľný. Mojou úlohou je hlavne nakrúcať.
Na chrbte ste raz vyniesli Tóna Nováka so sklerózou multiplex na Skalnatú chatu a splnili mu tak jeho sen. Koľko ľudí, ktorí sami nemôžu chodiť alebo by to nezvládli, ste takýmto spôsobom v Tatrách niesli?
Tóna som niesol iba kúsok, potom ho niesol profesionál Laco Kulanga, rekordér vo vynáške tovaru na horské chaty. Ja som občas niesol detičky, napríklad Maťka bez nôh na Zamkovského chatu.
To je údajne vaša obľúbená...
Som tam nosič, nosievam tam pivo a podobné veci. Žiadnu chatu nechcem uraziť, všetky mám rád, sú tam fajn ľudia, ale Zamkovského a Rysy sú moje srdcovky.
Koľko vážil najťažší náklad, ktorý ste vyniesli na vlastnom chrbte na Zamkovského chatu?
Sto kilogramov, trikrát.
Ako sa udržujete v kondícii? Chodíte do fitnes alebo posilňovne?
Nie, a ani to netreba. V Tatrách mám všetky druhy pohybu.
Na krku máte zub. Je z diviaka?
Nie, z jaskynného medveďa od kamaráta, lebo jaskyniarčina je moje snáď ešte väčšie hobby ako hory. Jaskyne ma fascinujú, mám nádherný pocit z objavovania neznámeho, aj keď je tam oveľa väčšie riziko ako v horách. Ale nechodím do tých vysvietených, ale do takých divých.
Do akých napríklad?
Prvá sa volala Jaskyňa strateného potoka. Bol som v nej vďaka Igorovi Papovi. Bol to jeho prvý jaskyniarsky ,prúser´a zároveň aj veľký objav.
Fajčíte, máte pred sebou pivo. Nerobí vám to problémy, keď lozíte po kopcoch?
Niekedy je to problém, ale všetko je to o hlave. Záleží na tom, ako som naladený. Niekedy kopec zvládneš ľavou zadnou, a to preto, že máš dobrú náladu a máš na to chuť. Niekedy sa ti jednoducho nechce, a musíš. Ale nepochybujem o tom, že keby som nefajčil, je to oveľa lepšie.
Po tom, ako ste sa topili v Dunajci, si niektorí mysleli, že si budete dávať väčší pozor...
Veď si dávam pozor (smiech).
Ale to, čo robíte, je svojím spôsobom nebezpečné. Láka vás adrenalín? Skákali ste niekedy napríklad bungee jumping?
Skákal som s padákom z lietadla, ale nie kvôli adrenalínu. Nakrúcal som niečo o tom a chcel som to jednoducho vyskúšať. Nikdy nič kvalifikované nepovieš, pokiaľ to sám nezažiješ. Moja filozofia je taká, že o čom hovorím, to sa snažím aj robiť. Od kopania kanálov až po lezenie na hory. Snažím sa, aby moje reportáže boli čo najautentickejšie a najpresvedčivejšie. Ale aj tak zbytočne budem ľuďom napríklad opisovať svoje pocity aj z tejto cesty, ako ma bolia nohy, pália chodidlá, keď to sami nevyskúšali. Napriek tomu sa snažím im sprostredkovať svoje zážitky, dojmy zo Slovenska pozitívne aj negatívne aj zo samotnej chôdze. Lebo tak sme vlastne všetci začínali. Najskôr sa chodilo len peši.
Jazdíte autom?
Vodičák mám, ale nejazdím, okrem iného aj preto, lebo nemám auto. Absolvoval som jednu nehodu, ale nechcem o tom hovoriť.
Máte nejaké životné krédo?
Ani nie, ale páčia sa mi vyjadrenia typu: Ži a nechaj žiť. Nemám rád, keď sa ľudia montujú iným do súkromia. Ja sa snažím to nerobiť, nezaujímajú ma rôzne pletky, ,klepy a drby´.
Ste šťastný?
Ako kedy. Sú chvíle, keď som rád na svete a chvíle, kedy sa pýtam, prečo som na svete.
Kedy ste naposledy boli na svete rád?
Veľmi šťastný som bol pred pár dňami, keď moja drahá vystúpila s nami až na Gerlach v ťažkých podmienkach. Sľúbil som, že ju tam dostanem a podarilo sa. Bol som na ňu pyšný a zároveň som bol aj šťastný.
A kedy ste boli nešťastný alebo na dne?
Fyzicky bývam často a psychicky? Som taká dosť neformálna povaha a nerozumiem všetkým pravidlám, ktoré treba dodržiavať. Z toho mávam dosť často komplikácie, naháňajú ma kvôli nejakým nedoplatkom či preplatkom. Neznášam úrady, listiny a podobné veci, mám s tým problém a mám v tom chaos. Snažím sa to síce riešiť, ale keď je toho veľa, tak ma to prenasleduje.
Čo by ste ešte chceli v živote dosiahnuť? O čom snívate?
Sny sa u mňa striedajú. Niekedy túžim po svätom pokoji, rodine a rodinnom krbe a niekedy, naopak, snívam o poriadnych, ťažkých cestách, chcel by som ešte niečo dokázať, vyjsť napríklad na osemtisícovku. Ale nie je osemtisícovka ako osemtisícovka. Horolezec typu Hámor zo mňa nebude nikdy, ale teoreticky, za istých okolností, optimálneho počasia a nejakom tréningu by som možno mohol zvládnuť Čo-oju.
Kedysi ste chceli nafilmovať lavínu.
To sa mi už podarilo. Lavínu som dokonca „vlastnoritne“ odtrhol, našťastie som sa hodil nabok a prežil som to.
Nechystáte sa napísať knihu o svojich zážitkoch?
Bola taká ambícia, ale dnes píše knihy kade-kto a už to nie je ono. Myslím si, že som doteraz nič až také mimoriadne nezažil, aby som o tom napísal knihu. Možno raz, ale nie o sebe, ale o Tatrách a ľuďoch v nich.
Raz ste povedali, že aj keď ste toho už v Tatrách dosť pochodili, stále viete iba päť percent toho, čo ľudia, ktorí v nich žijú. Nie ste príliš skromný?
To nie je skromnosť, to je fakt. Tí ľudia tam žijú roky, poznajú hory a keď som s nimi, vidím, čo všetko vedia a čo by som sa ešte od nich mal naučiť, aby som tomu naozaj rozumel...

Skryť Vypnúť reklamu

•••
Jožovi Kubánimu zazvonil mobil. „Ahoj Sebastianko, ako bolo v škôlke? Dobré hračky tam majú? Ty si spapal med? Si úžasný. Aj Indiána si nakreslil?... Ahoj moja, robia so mnou teraz rozhovor, ešte poviem pár múdrych viet a potom ti zavolám...“ Dúfam, že to Jožo Kubáni nebude považovať za montovanie sa do jeho súkromia ak prezradíme, že má dvoch vlastných synov a jedného „zdedeného.“ K jeho koníčkom patrí rezbárstvo a maľovanie. Do dreva vyrezáva hlavne svoje pocity a najnovšie vraj maľuje hory a ľudí v horách.

Inzercia - Tlačové správy

  1. Ako ochrániť svoje peniaze pred infláciou
  2. Holenie je umenie. A vy môžete byť jeho majstrom
  3. Vedci z BMC SAV vo vlakoch nový koronavírus nenašli
  4. Pôžička s výraznou zľavou z úroku? Vieme, kde ju nájdete
  5. Kde sa dá elektromobil nabiť a za koľko? Veľký prehľad nabíjania
  6. Výber auta na lízing môže byť slobodnejší, ako ste si mysleli
  7. Čo by som urobil inak, keby som znovu staval dom?
  8. Vážení poslanci, to naozaj?
  9. Česi vynašli revolučné tričká, na ktorých nie je vidieť pot
  10. Viete, prečo by nás mala zaujímať ochrana biodiverzity?
  1. V 95-tom sme netušili, že dnes budú naše prístroje zachraňovať
  2. Čučoriedky - dokážu ochrániť váš zrak?
  3. Pôžička s výraznou zľavou z úroku? Vieme, kde ju nájdete
  4. Vážení poslanci, to naozaj?
  5. Koniec čakania na kuriéra
  6. Čo by som urobil inak, keby som znovu staval dom?
  7. Prvé mesiace 2021 vzrástol počet susedských sporov
  8. Brusnica – lahodná i účinná zároveň
  9. Václav Vydra: Ako nedostať pokutu v úseku kde je meraná rýchlosť
  10. Česi vynašli revolučné tričká, na ktorých nie je vidieť pot
  1. Je lepšie zobrať si rozkladateľný obal alebo vytriediť plastový? 10 691
  2. Dovolenka v Chorvátsku: stavte na overenú a obľúbenú klasiku 8 643
  3. Dream job pre programátorov: Silicon Valley na Slovensku 6 708
  4. Stiahnite si stovky e-kníh 5 896
  5. Viete, čo jete, keď si kupujete pečivo dopečené v predajni? 4 630
  6. Developer Slnečníc postaví bývanie pri lese. S bazénom aj fitkom 3 567
  7. Kde sa dá elektromobil nabiť a za koľko? Veľký prehľad nabíjania 2 997
  8. Nový Volkswagen Polo je najšikovnejšie malé auto 2 981
  9. Crème de la crème po slovensky 2 940
  10. Ako ochrániť svoje peniaze pred infláciou 2 751
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Žiar - aktuálne správy

Szilárd Németh v relácii MY športujeme.

Pozrite si exkluzívny rozhovor v relácii MY športujeme.


1 h
Ilustračné foto.

Cieľom projektu je získavanie informácií z vybraných lokalít, ich analýza a následná úprava existujúceho stavu s cieľom zlepšiť život obyvateľom mesta.


SITA 17 h
Zakopávanie kábla vysokého napätia pri Močiari.

Energetici zo Stredoslovenskej distribučnej riešia dlhoročný problém malej obce Močiar v Banskoštiavnickom okrese.


SITA 22 h
Relácia MY Športujeme denne prináša dynamický prehľad športových aktualít, exkluzívne rozhovory a aj rady a tipy nielen pre športovcov.

Pozrite si MY športujeme.


23. jún

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Tragická dopravná nehoda uzatvorila rýchlostnú cestu. Policajti pripomínajú, čo robiť, ak vás na diaľnici sklame auto.


a 1 ďalší 22. jún

Zástupcovia ministerstva aj poľovníkov tvrdia, že pomôcť môže radikálne zníženie stavov diviačej zveri.


14 h

Situácia v obci je napätá. Vzťahy sa vyhrotili, niektorí ľudia sa búria.


16 h

Čadca aj Kysucké Nové Mesto si polepšili. Od pondelka platia nové opatrenia.


21 h

Už ste čítali?