Utorok, 9. august, 2022 | Meniny má Ľubomíra

Jožo Kubáni prežil v Župkove prvý voľný deň

Reportér Jožo Kubáni sa s vyše dvadsaťkilogramovým ruksakom na chrbte vybral začiatkom septembra na približne päťstokilometrovú trasu od Tatier k Dunaju. Chce ju prejsť pešo za osemnásť dní. Začal ju výstupom na Gerlach a keď prišiel do nášho regiónu, mal

v nohách už úctyhodných 260 kilometrov. Zastavil sa až v Župkove, kde dorazil za hlbokej tmy. Tu sa ho ujal miestny podnikateľ Jozef Repiský, s ktorým sa osobne poznali. Po riadnej večeri unaveného hosťa uložil vo vlastnom dome. „Napriek tomu, že bol hrozne unavený, spal krátko, vstal niečo po šiestej hodine,“ hovorí Jozef Repiský. „Cestou do Župkova, na ktorej ho sprevádzalo pár správnych ľudí už od Žiaru nad Hronom, aj párkrát zablúdili. Išli cez hory.“ Na ďalší deň (utorok) si Kubáni urobil odpočinkový deň. Celý ho strávil v Župkove, kde sa ho ujalo haluškárske družstvo, ktoré už zo štyri roky chodí po súťažiach vo varení halušiek. Ako prezradil Jozef Repiský, najlepšie sa im darilo v Tureckej, kde získali 6. miesto. „Jeden rok súťažil s nami v družstve aj Kubáni,“ dodal. Aj keď tentokrát nevarili na čas, museli nahádzať také množstvo halušiek, aby sa ušlo všetkým zvedavcom, ktorí si nenechali ujsť vidieť na vlastné oči slávneho reportéra. Tomu sa okrem fantastických bryndzových halušiek so slaninkou ušli aj pravé kožené krpce. Odovzdal mu ich starosta Emil Barbora so slovami, aby si ich skúsil, ako sa mu v nich pôjde a Jožo si ich hneď na mieste odskúšal.
Voľný deň ubehol ako voda a Kubániho čakali ďalšie kilometre. Tie spolu s ním v stredu absolvoval aj Jozef Repiský s družinou až do Zlatých Moraviec.

SkryťVypnúť reklamu

Keď sme za ním prišli, sedel bosý pri pive a vreckovým nožíkom si práve odrezával z päty kúsok kože, ktorá mu visela z prasknutého krvavého otlaku. „S tým nič nenarobím, otlaky sa urobia vždy, lebo idem väčšinou po asfalte. Botasky mám kvalitné, ale gate som už jedny zodral,“ skonštatoval Jožo Kubáni a hoci unavený, ochotne odpovedal na naše otázky.
Považujú vás za najodvážnejšieho horského reportéra, ale pôvodne ste chceli byť vraj učiteľom.
To je pravda. Najskôr som chcel ísť študovať archeológiu, ale vtedy sa tuším ten ročník neotváral, tak som sa prihlásil na pedagogickú fakultu a chcel som učiť dejepis. Prijímačky som síce urobil, ale nezobrali ma. Nemal som vtedy ten správny triedny pôvod, navyše som bol vyhodený zo Socialistického zväzu mládeže, takže blbý kádrový profil.
Takže ste sa stali redaktorom...
To bolo tak, že kamoš našiel nejaký inzerát, hľadali kameramana, zobrali ho, pýtali sa, či nechcem ísť aj ja, tak som išiel...
Ako ste sa vlastne dostali k horám?
Ešte keď som bol malý, oco ma vláčil po kusuckých vrchovinách na takom kočíku – športiačiku. Tlačil ma po kopcoch, potom kočík skryl za nejaký strom, chvíľu sme išli pešo na huby a tak, potom ma zase naložil na športiačik a išli sme domov. Ten kočík ešte doma máme. Potom som s kamarátom skúšal lezenie v Rajeckých a Súľovských skalách, veľa som čundroval. A potom nič. Stal sa zo mňa akýsi bohém, taliansky typ ,více-méně´, až kým som neprišiel do Popradu. Predtým som sa viac venoval politickému spravodajstvu.
Kedy ste si povedali, že kašlete na politiku a radšej budete robiť horského reportéra?
Stalo sa to úplne náhodou. Išiel som robiť niečo o kamzíkoch a vtedy som spoznal Pala Balla. On je vlastne ten človek, ktorý ma dovliekol niekde vyššie ako je posledná krčma a tam ma to zabilo. Potom som začal chodiť do hôr, spoznávať ľudí, lebo to nie je len o horách, ale aj o ľuďoch. Jedno s druhým. Palo Ballo by si podľa mňa zaslúžil Nobelovu cenu za skromnosť. Ten človek urobil pre tatranskú prírodu a pre iných niečo, čo inde robia celé tímy. Mám ho veľmi rád.
Prečo ste sa vlastne vydali na cestu Od Tatier k Dunaju? Inšpiroval vás Rasťo Ekkert?
Plánoval som to už dávno, lebo rád spoznávam iných ľudí, iné kraje, špeciálne na Slovensku. Rasťova cesta nebola priamo inšpiráciou, nie je to o súperení ani napodobňovaní. Rozprával som sa o tom so šéfredaktorom, že by som šiel, ale peši, lebo kontakt s ľuďmi na ceste je neporovnateľný. Mojou úlohou je hlavne nakrúcať.
Na chrbte ste raz vyniesli Tóna Nováka so sklerózou multiplex na Skalnatú chatu a splnili mu tak jeho sen. Koľko ľudí, ktorí sami nemôžu chodiť alebo by to nezvládli, ste takýmto spôsobom v Tatrách niesli?
Tóna som niesol iba kúsok, potom ho niesol profesionál Laco Kulanga, rekordér vo vynáške tovaru na horské chaty. Ja som občas niesol detičky, napríklad Maťka bez nôh na Zamkovského chatu.
To je údajne vaša obľúbená...
Som tam nosič, nosievam tam pivo a podobné veci. Žiadnu chatu nechcem uraziť, všetky mám rád, sú tam fajn ľudia, ale Zamkovského a Rysy sú moje srdcovky.
Koľko vážil najťažší náklad, ktorý ste vyniesli na vlastnom chrbte na Zamkovského chatu?
Sto kilogramov, trikrát.
Ako sa udržujete v kondícii? Chodíte do fitnes alebo posilňovne?
Nie, a ani to netreba. V Tatrách mám všetky druhy pohybu.
Na krku máte zub. Je z diviaka?
Nie, z jaskynného medveďa od kamaráta, lebo jaskyniarčina je moje snáď ešte väčšie hobby ako hory. Jaskyne ma fascinujú, mám nádherný pocit z objavovania neznámeho, aj keď je tam oveľa väčšie riziko ako v horách. Ale nechodím do tých vysvietených, ale do takých divých.
Do akých napríklad?
Prvá sa volala Jaskyňa strateného potoka. Bol som v nej vďaka Igorovi Papovi. Bol to jeho prvý jaskyniarsky ,prúser´a zároveň aj veľký objav.
Fajčíte, máte pred sebou pivo. Nerobí vám to problémy, keď lozíte po kopcoch?
Niekedy je to problém, ale všetko je to o hlave. Záleží na tom, ako som naladený. Niekedy kopec zvládneš ľavou zadnou, a to preto, že máš dobrú náladu a máš na to chuť. Niekedy sa ti jednoducho nechce, a musíš. Ale nepochybujem o tom, že keby som nefajčil, je to oveľa lepšie.
Po tom, ako ste sa topili v Dunajci, si niektorí mysleli, že si budete dávať väčší pozor...
Veď si dávam pozor (smiech).
Ale to, čo robíte, je svojím spôsobom nebezpečné. Láka vás adrenalín? Skákali ste niekedy napríklad bungee jumping?
Skákal som s padákom z lietadla, ale nie kvôli adrenalínu. Nakrúcal som niečo o tom a chcel som to jednoducho vyskúšať. Nikdy nič kvalifikované nepovieš, pokiaľ to sám nezažiješ. Moja filozofia je taká, že o čom hovorím, to sa snažím aj robiť. Od kopania kanálov až po lezenie na hory. Snažím sa, aby moje reportáže boli čo najautentickejšie a najpresvedčivejšie. Ale aj tak zbytočne budem ľuďom napríklad opisovať svoje pocity aj z tejto cesty, ako ma bolia nohy, pália chodidlá, keď to sami nevyskúšali. Napriek tomu sa snažím im sprostredkovať svoje zážitky, dojmy zo Slovenska pozitívne aj negatívne aj zo samotnej chôdze. Lebo tak sme vlastne všetci začínali. Najskôr sa chodilo len peši.
Jazdíte autom?
Vodičák mám, ale nejazdím, okrem iného aj preto, lebo nemám auto. Absolvoval som jednu nehodu, ale nechcem o tom hovoriť.
Máte nejaké životné krédo?
Ani nie, ale páčia sa mi vyjadrenia typu: Ži a nechaj žiť. Nemám rád, keď sa ľudia montujú iným do súkromia. Ja sa snažím to nerobiť, nezaujímajú ma rôzne pletky, ,klepy a drby´.
Ste šťastný?
Ako kedy. Sú chvíle, keď som rád na svete a chvíle, kedy sa pýtam, prečo som na svete.
Kedy ste naposledy boli na svete rád?
Veľmi šťastný som bol pred pár dňami, keď moja drahá vystúpila s nami až na Gerlach v ťažkých podmienkach. Sľúbil som, že ju tam dostanem a podarilo sa. Bol som na ňu pyšný a zároveň som bol aj šťastný.
A kedy ste boli nešťastný alebo na dne?
Fyzicky bývam často a psychicky? Som taká dosť neformálna povaha a nerozumiem všetkým pravidlám, ktoré treba dodržiavať. Z toho mávam dosť často komplikácie, naháňajú ma kvôli nejakým nedoplatkom či preplatkom. Neznášam úrady, listiny a podobné veci, mám s tým problém a mám v tom chaos. Snažím sa to síce riešiť, ale keď je toho veľa, tak ma to prenasleduje.
Čo by ste ešte chceli v živote dosiahnuť? O čom snívate?
Sny sa u mňa striedajú. Niekedy túžim po svätom pokoji, rodine a rodinnom krbe a niekedy, naopak, snívam o poriadnych, ťažkých cestách, chcel by som ešte niečo dokázať, vyjsť napríklad na osemtisícovku. Ale nie je osemtisícovka ako osemtisícovka. Horolezec typu Hámor zo mňa nebude nikdy, ale teoreticky, za istých okolností, optimálneho počasia a nejakom tréningu by som možno mohol zvládnuť Čo-oju.
Kedysi ste chceli nafilmovať lavínu.
To sa mi už podarilo. Lavínu som dokonca „vlastnoritne“ odtrhol, našťastie som sa hodil nabok a prežil som to.
Nechystáte sa napísať knihu o svojich zážitkoch?
Bola taká ambícia, ale dnes píše knihy kade-kto a už to nie je ono. Myslím si, že som doteraz nič až také mimoriadne nezažil, aby som o tom napísal knihu. Možno raz, ale nie o sebe, ale o Tatrách a ľuďoch v nich.
Raz ste povedali, že aj keď ste toho už v Tatrách dosť pochodili, stále viete iba päť percent toho, čo ľudia, ktorí v nich žijú. Nie ste príliš skromný?
To nie je skromnosť, to je fakt. Tí ľudia tam žijú roky, poznajú hory a keď som s nimi, vidím, čo všetko vedia a čo by som sa ešte od nich mal naučiť, aby som tomu naozaj rozumel...

SkryťVypnúť reklamu

•••
Jožovi Kubánimu zazvonil mobil. „Ahoj Sebastianko, ako bolo v škôlke? Dobré hračky tam majú? Ty si spapal med? Si úžasný. Aj Indiána si nakreslil?... Ahoj moja, robia so mnou teraz rozhovor, ešte poviem pár múdrych viet a potom ti zavolám...“ Dúfam, že to Jožo Kubáni nebude považovať za montovanie sa do jeho súkromia ak prezradíme, že má dvoch vlastných synov a jedného „zdedeného.“ K jeho koníčkom patrí rezbárstvo a maľovanie. Do dreva vyrezáva hlavne svoje pocity a najnovšie vraj maľuje hory a ľudí v horách.

Najčítanejšie na My Žiar

Inzercia - Tlačové správy

  1. Prehľad a automatizácia
  2. Odomknite si články na mobile a počítači. Stačí jedno predplatné
  3. Na Oravskej priehrade s Kalim aj Spievankovom. Vidíme sa naživo
  4. Kde u nás kúpite domácke potraviny
  5. Pláže Dominikánskej republiky kraľujú medzi najlepšími na svete
  6. 100 ovocných druhov, ktoré u nás dokážeme pestovať
  7. Dráčik nepúta príbehom, ale perlami ducha
  8. Pozrite si, kedy hrá futbalové zápasy vaše mesto či dedina
  1. Prehľad a automatizácia
  2. Dopyt v Bratislave mierne klesol, ceny však stále rástli
  3. Šéf PLANEO: Budúcnosť obchodu je v službách
  4. Čo robiť, aby dieťa neskončilo v nemocnici s črevnou virózou?
  5. Odomknite si články na mobile a počítači. Stačí jedno predplatné
  6. Goralské folklórne slávnosti po prvýkrát priamo v horách
  7. Za vysokou spotrebou sa často skrýva zlá kondícia motora
  8. Ktoré regionálne projekty podporí Nadácia COOP Jednota?
  1. Pláže Dominikánskej republiky kraľujú medzi najlepšími na svete 10 078
  2. 100 ovocných druhov, ktoré u nás dokážeme pestovať 7 546
  3. Dráčik nepúta príbehom, ale perlami ducha 7 319
  4. Pozrite si, kedy hrá futbalové zápasy vaše mesto či dedina 6 283
  5. Miliónová autorka Táňa K. Vasilková: Po úspechu som netúžila 5 656
  6. Kde u nás kúpite domácke potraviny 2 939
  7. Dobrá správa pre pacientov s cukrovkou 2 452
  8. Držanie peňazí na bežnom účte robí Slovákov chudobnejšími 1 883

Blogy SME

  1. Robert Štepaník: diel 72 - rubrika: moje najhranejšie v máji 2022
  2. Irena Šimuneková: Na výlet s deťmi - Vrchhora, priehrada Veľké Uherce
  3. Petronela Čellárová: Čo sa vlastne stalo
  4. Ján Valchár: Toto už je asi tretia svetová
  5. Vladimír Krátky: Ch o b o t i n y slovenské ( I. )
  6. Tupou Ceruzou: Pohodoví fašisti
  7. Ingrid Tkáčiková: VšZP rodičom pre dieťa ,,naškrabká“ 30 eur ročne na strojček na zuby
  8. Petronela Čellárová: Vitajte v mojom svete
  1. Věra Tepličková: A to je koniec, vážení! Čaká nás už len zima, hlad a beznádej... Ak nezasiahne Matovič... 120 749
  2. Martin Sústrik: Korupcia v ruskej armáde 27 044
  3. Tomáš Harustiak: Kto šetrí ma za tri / Ako vyžiť z minimálnej mzdy ? / Dá sa vyžiť z minimálnej mzdy ? / Prečo Slováci nemajú peniaze / Ako vyžiť z dôchodku / 10 914
  4. Ján Šeďo: Očovčania majú do zajtra hladovku, obchod "stráži" medveď ! 8 410
  5. Jana Melišová: Svet sa zmenil... 7 407
  6. Vladimir Skala: Padá bankový sektor v Číne? 4 232
  7. Post Bellum SK: Hromady mŕtvych a nočné mory o Varšavskom povstaní 4 024
  8. Jozef Tittel: Psychológia investovania 2 640
  1. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 45. - Arktída - Posledná plavba lode Karluk 3/3 - Návrat do civilizácie, 1914
  2. Jiří Ščobák: Kde dnes môžeme ušetriť? Znížiť spotrebu a náklady?
  3. Jiří Ščobák: Proč bychom si měli zapamatovat jméno Anna Chadimová? Co nám po ní zůstalo?
  4. Martina Hilbertová: Márnivé dcéry z Bratislavy: Ružinovská televízia - pod kontrolou politikov
  5. Jiří Ščobák: Krásne a zaujímavé historické poistné zmluvy: Existovala aj čisto slovenská poisťovňa? A čo bola „zmluva odvážna“?
  6. Monika Nagyova: O žene, ktorá milovala rúško
  7. Martina Hilbertová: Márnivé dcéry z Bratislavy: Novomestská parkovacia: Firma bez kontroly, ktorá nepodnikala, iba míňala
  8. Jiří Ščobák: Prinesú nám inovácie v bankovníctve niečo dobré? Nie sú základné poplatky v slovenských bankách prehnané?
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Žiar - aktuálne správy

Poznáme výhercov veľkej záhradkárskej súťaže.


11 h

Spolupráca štátu s UNIPHARMOU sa osvedčila a počas pandémie ukázala ako spoľahlivá. Napriek tomu zákonodarcovia uvažujú o zmene, nad ktorou visí množstvo otáznikov, vládnu pochybnosti.


17 h
Ilustračná fotografia.

Susedské spory môžu narobiť mnoho nepríjemností, veľa ľudí zažíva so susedmi doslova peklo. V poradni MY novín prezradíme, ako ich riešiť


4. aug
Aneta Parišková sa cíti dobre aj v USA, kde pracuje a vychováva dcéry jej manžel Miroslav.

Na konkurz do Markízy ju dotlačili rodičia.


2. aug

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Takmer 90 km dlhá cyklotrasa vedie horským prostredím s výhľadmi na Kráľovu hoľu.


7. aug

Mesto v odvolaní spochybnilo výpoveď svedka.


14 h

Ani v oblastných futbalových súťažiach nebola núdza o zaujímavé zápasy.


a 1 ďalší 7. aug

Náklady za múku, ryžu alebo olej súpli prevádzkam o tristo percent.


17 h

Blogy SME

  1. Robert Štepaník: diel 72 - rubrika: moje najhranejšie v máji 2022
  2. Irena Šimuneková: Na výlet s deťmi - Vrchhora, priehrada Veľké Uherce
  3. Petronela Čellárová: Čo sa vlastne stalo
  4. Ján Valchár: Toto už je asi tretia svetová
  5. Vladimír Krátky: Ch o b o t i n y slovenské ( I. )
  6. Tupou Ceruzou: Pohodoví fašisti
  7. Ingrid Tkáčiková: VšZP rodičom pre dieťa ,,naškrabká“ 30 eur ročne na strojček na zuby
  8. Petronela Čellárová: Vitajte v mojom svete
  1. Věra Tepličková: A to je koniec, vážení! Čaká nás už len zima, hlad a beznádej... Ak nezasiahne Matovič... 120 749
  2. Martin Sústrik: Korupcia v ruskej armáde 27 044
  3. Tomáš Harustiak: Kto šetrí ma za tri / Ako vyžiť z minimálnej mzdy ? / Dá sa vyžiť z minimálnej mzdy ? / Prečo Slováci nemajú peniaze / Ako vyžiť z dôchodku / 10 914
  4. Ján Šeďo: Očovčania majú do zajtra hladovku, obchod "stráži" medveď ! 8 410
  5. Jana Melišová: Svet sa zmenil... 7 407
  6. Vladimir Skala: Padá bankový sektor v Číne? 4 232
  7. Post Bellum SK: Hromady mŕtvych a nočné mory o Varšavskom povstaní 4 024
  8. Jozef Tittel: Psychológia investovania 2 640
  1. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 45. - Arktída - Posledná plavba lode Karluk 3/3 - Návrat do civilizácie, 1914
  2. Jiří Ščobák: Kde dnes môžeme ušetriť? Znížiť spotrebu a náklady?
  3. Jiří Ščobák: Proč bychom si měli zapamatovat jméno Anna Chadimová? Co nám po ní zůstalo?
  4. Martina Hilbertová: Márnivé dcéry z Bratislavy: Ružinovská televízia - pod kontrolou politikov
  5. Jiří Ščobák: Krásne a zaujímavé historické poistné zmluvy: Existovala aj čisto slovenská poisťovňa? A čo bola „zmluva odvážna“?
  6. Monika Nagyova: O žene, ktorá milovala rúško
  7. Martina Hilbertová: Márnivé dcéry z Bratislavy: Novomestská parkovacia: Firma bez kontroly, ktorá nepodnikala, iba míňala
  8. Jiří Ščobák: Prinesú nám inovácie v bankovníctve niečo dobré? Nie sú základné poplatky v slovenských bankách prehnané?

Už ste čítali?

SkryťZatvoriť reklamu