te. Táto bola vystavaná na mieste kráľovskej sklenoteplickej huty, ktorá už bola niekoľko rokov mimo prevádzky. Ruch spôsobovali dokončovacie a zaškolovacie práce na spustenie prevádzky technológie, pri ktorej sa mala skúšať výroba striebra najmä zo štiavnických a hodrušských rúd.
Veľký ruch panoval aj vo Viedni, kde prichádzali žiadosti z rôznych európskych štátov, aby sa ich odborníci mohli na týchto skúškach zúčastniť. Úrady vo Viedni boli veľkorysé a nielen že umožnili účasť odborníkov, ale títo si mohli doviesť aj svoju rudu, v Sklených Tepliciach ju spracovať a počkať na ekonomický výsledok. Bol to ohromný nový prístup k šíreniu vedeckých výsledkov, najmä ak do tohto času bola každá nová technológia prísne utajovaná. Bolo to pred 220 rokmi a v Sklených Tepliciach sa zišli zástupcovia Nórska, Španielska, Švédska, Ruska, Falcka, Anglicka, Holandska, Dánska, Francúzska, Saska, Hannoveru, Wirtenberska a, samozrejme, Uhorska. Ako príklad sa uvádza, že významný saský vedec Fridrich von Treba si do Sklených Teplíc doviezol svoju rudu a zdržal sa tu tri mesiace, Jan D. Weber z Falcka pobudol v Sklených Tepliciach sedem mesiacov.
Ešte významnejšia udalosť sa odohrala 27. augusta 1786, teda v deň, ktorý sa považuje za otvorenie zjazdu baníkov a hutníkov. V tento deň prišiel do Sklených Teplíc Ignác von Born, ktorý jednak riadil amalgamačné skúšky, ale aj predsedal spoločenstvu, ktoré sa tu zišlo. Zjazd sa konal formou rozhovorov a diskusií.
Zúčastnení baníci, mineralógovia, hutníci a ďalší prírodovedci sa rozhodli založiť v Sklených Tepliciach medzinárodnú vedeckú spoločnosť – zameranú na rozvoj baníctva a hutníctva Sozietät der Bergbankunde. Bolo to historické rozhodnutie, ktoré predbehlo svetový vývoj o niekoľko desiatok rokov (napríklad medzinárodný vedecký kongres v Paríži, kde sa riešili otázky zavedenia metrického systému, sa konal až v roku 1798).
Spoločnosť mala veľmi precízne spracované svoje stanovy, zaväzovala členov k vedeckej činnosti a publikovaniu výsledkov. Je skutočne zaujímavé a u nás by to malo vzbudzovať hrdosť, že práve v Sklených Tepliciach prišli účastníci zjazdu k záveru, že žiaden ďalší vedecký a technický pokrok vo svete nebude možný bez širokej medzinárodnej spolupráce vedcov, technikov a praktikov zo všetkých ľudských odborov.
Spoločnosť mala 148 členov z 15 európskych a amerických krajín a medzi členmi spoločnosti sú zaregistrované také osobnosti ako Watt, Lavoisier, Goethe, Klaproth a ďalší, jej riaditeľstvo bolo najskôr v Sklených Tepliciach, neskôr v saskom Harzi. Spoločnosť prestala existovať začiatkom 18. storočia, najmä vplyvom vojnových udalostí, ktoré zachvátili Európu.