edseda spoločenstva vlastníkov bytov za bieleho dňa. „Bývať v tomto baraku je hotová nočná mora,“ tvrdia svorne jeho obyvatelia. Nečudujeme sa. V desaťposchodovom dome, kde žije takmer deväťdesiat rodín, polorodín a jednotlivcov, už niekoľko týždňov netečie teplá voda aj napriek tomu, že väčšina si zálohové platby uhrádza. Tie však na miesto určenia nedošli a keď sa dlh domu vyšplhal na vyše šesťstotisíc korún, spoločnosť Teplo povedala rázne nie a dom od teplej vody odstavila.
Strach, strach, strach
Mnohí z obyvateľov ešte ani dnes nemajú odvahu hovoriť. Boja sa. „Viete, on všade chodil s takými dvomi bodygardami. Keď sme sa na niečo ozvali alebo sme s ním nesúhlasili, hneď sa nám vyhrážal, že nás z domu vyhodí. A či nám on kúpil garsónky? Ale viacerých takto vyhodil... Len, prosím vás, nenapíšte, kto vám to povedal,“ bojí sa jedna z obyvateliek a rýchlo zatvára dvere na malej garsónke. Na schodišti stretneme ďalšiu ženu. Ani tej nie je do reči. „Okradol nás, sviňa. Jemu by mali vypnúť vodu,“ rozčúli sa spravodlivo. „Čakáme, že nám vypnú aj studenú, lebo aj na tej je dlh vyše stotisíc! Potom tu môžeme aj podochnúť,“ dodáva a už jej niet.
Od začiatku sa mi nepozdával
„Keď som sa sem v 2004 nasťahoval, už tu bol,“ má na mysli bývalého predsedu ďalší poctivo platiaci obyvateľ domu Jozef, ktorý nás bez okolkov pozval do malého príbytku. „Od začiatku sa mi nepáčili jeho spôsoby. Vôbec nás neinformoval o financiách, dom zaťažil viacerými úvermi. Keď však zobral úver dva milióny korún, sfalšoval môj podpis a zneužil číslo občianskeho preukazu. Ako neskôr vysvitlo, tých zneužitých občianskych bolo viacej. Podal som naňho trestné oznámenie pre podvod. Zaoberá sa tým žiarska kriminálka.“ Trestné oznámenie podal Jozef už takmer pred rokom. Keď sa bol na kriminálke pýtať, prečo sa nič nedeje, od vyšetrujúceho sa dozvedel akurát to, že on má takýchto prípadov dvesto. „Aby predseda dostal ďalší, deväťstotisícový úver, ako doklad použil prezenčnú listinu obyvateľov z domovej schôdze! Ku koncu, keď si to ľudia už dali vysvetliť a zvolil sa nový predseda, sa zistilo, že vôbec nebolo uhrádzané kúrenie a ohrev teplej vody. Ošklbal nás o 627 tisíc korún. Momentálne to je na finančnej polícii.“
Bol najväčším dlžníkom
Sám na seba mysliaci predseda si v dome kúpil tri garsónky. „Zneužil paragraf 15 o záložnom práve,“ zapája sa do rozhovoru Jozefova manželka. „Garsónky si kúpil a vzápätí predal. On bol najväčším dĺžnikom. Za dva roky zaplatil za tri garsónky do spoločenstva len sedemtisíc korún a dokonca na účet nedal ani peniaze, za ktoré ich kúpil.“ Mnohí obyvatelia domu dávajú vinu za neúnosnú situáciu aj účtovníčke, ktorou nebol nik iný, ako matka predsedu. Manželia však tvrdia, že ona vlastne robila len to, čo jej kázal syn. Po jej nečakanej smrti zrušili správcovskú zmluvu s ich rodinnou firmou... A potom vyšli najavo ďalšie skutočnosti.
V máji mali na účte tisíce
„To tvrdil predseda na poslednej domovej schôdzi v máji, ale na účte už vtedy nič nebolo,“ pokračuje pani Emília. „Keď som žiadala, aby všetky dokumenty o pohybe financií zverejnil vo vitríne na prízemí, nič iné nerobil, len vykrikoval „neplatiči von“. Len neplatičmi sa ohradzoval. Ľudia sa zľakli a bolo po schôdzi. Potom chodil po bytoch a vyhrážal sa. Dokonca za to, že sme proti nemu bojovali a nechceli, aby nás ďalej okrádal, nás zažaloval a chcel milión korún. Vraj za urážku a poškodzovanie dobrého mena. Prehral to a ešte aj zaplatil päťtisíc pokutu. Potom sa chodil mužovi vyhrážať, že si to spolu vybavia. Aj tie jeho gorily ho chceli len biť a biť. Chodili sme po polícii..., bolo to niečo strašné.“
Vodu pustia, až keď zaplatia polovicu dlhu
„Osobne som bola na Teple prosiť, aby nám pustili teplú vodu aspoň v stredu a sobotu, nech sa môžeme okúpať. S plačom som ich prosila, veď tu bývajú aj rodiny s malými deťmi,“ hovorí Emília. „Ale nie. Vodu nám pustia až po uhradení polovice dlhu. A k tomu nie je zaplatená ani studená voda, ani odvoz smetí. Len bral od nás peniaze a nič neuhrádzal. Za chvíľu je tu zima a ak dlh neuhradíme, kúrenie nám ani nazapnú. Pomrzneme tu.“
Zobrať si ďalší úver?
Aj nad touto možnosťou sa obyvatelia domu čoraz častejšie zamýšľajú. Ale kto by im dal úver, keď dom je zaťažený minimálne ďalšími tromi úvermi v sume vyše troch miliónov korún? „Úvery bral vraj na okná,“ vysvetľuje nevysvetliteľné Jozef. „A pritom nám sem dal tie najlacnejšie, dvojkomorové. Balkón sa ani poriadne zatvoriť nedá, aha,“ musí silne kopnúť do balkónových dverí, aby zapadli do drážok.
Neplatíš? Von z domu!
Jedna garsónka predstavuje 22 štvorcových metrov plochy. Zmestí sa sem akurát malý stolík so stoličkami a rozťahovací gauč. Za tento minimálny životný priestor tu vlastníci platia takmer tritisíc korún, a to sme ešte neprirátali inkaso. Keď to zrátame dokopy za všetky garsónky, mesačne sa v tomto dome vyzbieralo na platbách do fondu opráv a za služby spojené s bývaním vyše štvrť milióna, ročne to bolo vyše troch miliónov korún. Najväčších neplatičov sa predseda zbavil. Jednoducho, bez náhradného ubytovania. Takto musela z domu odísť aj Denisa Ciglianová. Celé mesiace žila aj so svojimi synmi v kružine za barakom. Žiaľ, keď sme sa tam išli pozrieť, našli sme už len kopu starých handier. Kde sa podela, nevedel nikto. „Bolo nám jej veľmi ľúto,“ hovoria ženy z domu. „Bývala tam aj v zime. Na Vianoce pod týmto stromčekom zapálila sviečku,“ ukazujú na malý listnáč. Z jej zmiznutia nemajú dobrý dojem. Nádejajú sa, že ju možno umiestnili v domove dôchodcov.
Podložené tvrdenia
Navštívení manželia nehovoria len tak do vetra. Každé slovo potvrdzujú dokladmi. Medzi nimi sú aj fiktívne vyúčtovania za ľudí, ktorí v dome nebývajú už viac ako dva roky. „Tie garsónky po nich boli predané aj dva-trikrát a on stále účtoval platby na pôvodných majiteľov, ktorým ich zobral. Pozrite sa, koľko má tento dlžoby. Stoštyridsaťtisíc,“ ukazuje jedno z vyúčtovaní dávno tu nebývajúceho človeka. „A tá jeho garsónka bola predaná za skoro tristotisíc a už dvakrát. Alebo, aha, tu je vyúčtovanie pani Ciglianovej. Sám ju deložoval a napriek tomu jej vyúčtoval dlžobu takmer sedemdesiattisíc. Jej garsónku tiež predal, ale peniaze do spoločenstva nedal.“ Vyúčtovanie je spravené tak, akoby tie osoby v bytoch naďalej bývali.
Podvod, podvod, podvod
Z každého dokladu, do ktorého nazrieme, priam kričí slovko podvod. Síce je pravda, že v tomto dome nebýva priam najlepšia spoločnosť, ale nie všetci sú sprostí. Porovnaním vyúčtovaní zistili napríklad aj fakt, že v jednotlivých garsónkach boli rozdielne sadzby za jeden gigajoul tepla. Ak mal niekto preplatok, peniaze nikdy neuvidel. Predseda mu však „dovolil“ neplatiť pár mesiacov. Doslova až ťažko sa nám počúvajú slová o toľkých podvodoch. Oklamaní ľudia sa búria. Žiaľ, nie práve najvhodnejšou formou. Keď im vypli teplú vodu, viacerí prestali platiť. Je to ako začarovaný kruh, ktorý pretne jedine spravodlivý trest.
Mám ho chytiť za ucho a dovliecť na políciu?
„Keď sa po podaní trestného oznámenia nič nedialo, zašiel som aj na prokuratúru a zo trikrát aj za vyšetrovateľom,“ pokračuje Jozef. „Ten mi povedal, že ho nemôžu nájsť. Ale veď on sa verejne prechádza po meste, aj sem chodí a oni ho nemôžu nájsť!? Ja neviem, či nie sú podplatení,“ prichádza k logickému záveru. „Celé je to akési čudné. Napríklad aj ten, čo robí na priestupkovom, namiesto toho, aby riešil problémy, nám povedal, že môžme byť radi že ho máme, že kto by sa na takýto dom chytil a že on ho obdivuje,“ pridáva sa manželka. „Potom som večer počula, ako radí predsedovi, čo má robiť!“
V štádiu vyšetrovania
Obrátili sme sa aj na vyšetrovateľa trestného činu podvodu za sfalšovanie podpisu a zneužitie občianskeho preukazu. Ten nás odporučil na okresnú hovorkyňu, hoci o prípade môže informovať aj vyšetrovateľ. Okresná hovorkyňa bola veľmi stručná. „Polícia sa zaoberá obidvomi trestnými oznámeniami, ktoré podali obyvatelia domu na Sládkovičovej ulici. V súčasnosti preveruje ďalšie skutočnosti a z tohto dôvodu nie je možné informovať médiá, aby vyšetrovanie nebolo zmarené.“
