Zmenia poslanci zrušenie škôlky?

„Naša škôlka funguje od roku 1982 v priestoroch bývalej reštaurácie, kde bolo vytvorené predškolské zariadenie,“ približuje počiatok Helena Brániková, riaditeľka zariadenia, ktoré má byť zavreté a pokračuje: „V súčasnosti potrebujeme navyše 150-tisíc korún na opravu terasy škôlky, ktorá je zároveň strechou kuchyne. Stará izolácia doslúžila, potrebná by bola nová.“ Lenže mesto, majiteľ objektu, nebude investovať do budovy s nejasnou budúcnosťou. Mínusom je aj to, že podľa najnovších smerníc škôlka nespĺňa všetky kritériá kladené na predškolské zariadenia. Riaditeľka poukazuje ale na iný fakt: „Naším pozitívom je, že sme škôlkou rodinného charakteru, rodičia sa navzájom poznajú a deti tiež. Nemajú pocit, že sú v cudzom anonymnom prostredí. Spolu sú deti, ktoré sa vídavajú aj mimo škôlky.“
Aj toto je jedným z dôvodom spokojnosti rodičov, ktorí by boli radi, keby „ich“ škôlka nezanikla. Jej budúcnosť im leží na srdci už dávnejšie. Pred dvoma rokmi združenie rodičov podalo projekt na získanie financií z európskych štrukturálnych fondov na rekonštrukciu budovy. Materská škola by bola prispôsobená potrebám detí trpiacich rôznymi alergickými ochoreniami. Zdravé prírodné prostredie mimo rušných ulíc, prašných sídlisk a panelových činžiakov by mohlo zmierniť príznaky ochorení. Žiaľ, k projektu sa ministerstvo výstavby dodnes nevyjadrilo. Na uvažovanej rekonštrukcii sa malo finančne podieľať aj Mesto Levice, ktoré je zriaďovateľom. Rodičovské združenie v minulosti dostalo takýto prísľub. Paradoxne šlo o 150-tisíc, teda sumu, ktorá je dnes potrebná na obnovu izolácie plochej strechy nad kuchyňou.
Nielen pracovníci škôlky, ale aj rodičia si uvedomujú, že populácia detí klesla a v Leviciach je dostatok materských škôl. S čím sa však ťažko vysporadúvajú, je načasovanie ukončenia prevádzky. Riaditeľka Brániková hovorí: „O tom, že škôlka má byť zrušená v rámci racionalizačných opatrení, sme sa dozvedeli druhý augustový týždeň. Zápisy na nasledujúci školský rok sú však v marci.
V septembri sme začali nový školský rok s naplneným stavom na jednu triedu, s dvadsiatimi ôsmimi deťmi. Skončiť máme posledný decembrový deň.“ Práve zavretie škôlky počas školského roka je dôvodom nespokojnosti rodičov. Adaptácia detí na nové prostredie neprebieha vždy hladko, preto by zmenu ľahšie prijali až v novom školskom roku, po letných prázdninách, keď si aj ostrieľaní škôlkari opätovne zvykajú na nový režim. Osud škôlky a s ňou i prežívanie nadchádzajúcich udalostí dvadsiatimi ôsmimi drobcami je v rukách poslancov, ktorí sa diktátu ekonomiky len ťažko vyhnú. Na situáciu však môžu nazerať aj emotívnejšie. Niet pochýb, že dom na Ulici 29. augusta je obyčajná stará škôlka za svojím zenitom. Ale niečo v nej vôbec nie je obyčajné: hlboko ľudský a láskavý prístup ku všetkým deťom, i ku hluchonemému dievčatku a chlapčekovi s telesným postihnutím. Nielenže pri všetkých aktivitách sú braní za rovnocenných s ostatnými deťmi, oni svoje dni v škôlke tak aj pociťujú. Katarína Lalíková